Prečo sa píše toľko bulvárnych správ a prečo ich stále čítame?

Je rok 2019. Informácie sa na nás valia z každej strany a ich tok je nezastaviteľný. Na svete už nie je nič, čo by bolo tabu a o čom by sa neinformovalo. Každý chce využiť kus mediálneho priestoru, aby zaujal čo i len minimálnu časť publika. Dianím okolo nás sme doslova zahltení a cesty späť už niet. Toto nie je úryvok z katastrofického filmu, ale realita súčasnosti.

Pri informačnom pretlaku, ktorý táto doba prináša, je ťažké nájsť hranicu medzi relevantnými a zbytočnými informáciami. Je to priam nemožné, pretože žiadne informácie nie sú zbytočné. Alebo by aspoň nemali byť. Ako sa však pozerať na obsah, ktorý tvoria médiá zväčša samé seba označujúce ako bulvárne? Náš pohľad na tento typ informácií by nemusel byť negatívny, ak by boli iba doplnkom serióznej žurnalistiky, teda žurnalistiky prinášajúcej fakty a skutočnosti ovplyvňujúce dianie v bezprostrednej blízkosti i na celosvetovej úrovni. Práve informácie závažného charakteru totiž majú silu, ktorá mení životné podmienky, politické zázemie a dianie v spoločnostiach. Bulvárne správy túto moc zväčša nemajú, no aj tak ich pomerná časť konzumentov uprednostňuje. Prečo?

Novým fenoménom je, že väčšina konzumentov mediálneho obsahu uprednostňuje odľahčené správy bulvárneho charakteru pred siahodlhými analýzami seriózneho typu. Tvorcovia tabloidových výstupov musia byť s týmto stavom spokojní, pretože výroba tohto typu obsahu je finančne i časovo menej náročná ako napríklad výroba investigatívnych príspevkov. Konzumenti sú zase spokojní, pretože je ľahšie prijímať odľahčené informácie ako faktami preplnené slovné spojenia a vety. Je jednoduchšie “hltať” obsah, nad ktorým sa netreba zamýšľať, a ktorý zároveň pobaví a poslúži ako chvíľka oddychu. Je ľahšie si prečítať o tom, čo obedovala playmate Zuzana Plačková, než riešiť rozbor navrhovaného štátneho rozpočtu. U veľkej časti verejnosti táto jednoduchosť vyhráva a dopyt po bulvarizovanom obsahu sa zvyšuje.

Začarovaný kruh?

Je to správne? A kto by mal určiť, či to je správne? Kto môže posudzovať morálne hľadisko konzumentov, novinárov a vydavateľov? Podľa čoho by ho mal posudzovať a ako? Otázok, ktoré sa v tejto súvislosti vynárajú, je naozaj veľa. Odpovede nepoznáme, ale môžeme sa nad nimi aspoň zamýšľať, no aj tak vždy dospejeme iba k subjektívnemu výsledku, ktorý možno prezentovať ako názor jednotlivca či skupiny, ale nie ako všeobecnú pravdu.

Zhodnúť sa ale dá na tom, že pre celú spoločnosť je mimoriadne dôležité, aby sa podstatné informácie z verejného či politického života dostávali k občanom, aby mali prehľad o stave krajiny, jej susedoch, ale aj o celosvetovom dianí, pretože všetky tieto záležitosti sa ich života bezprostredne dotýkajú. Práve informovanie je totiž jedna z hlavných úloh masových médií a rozširovať pravdivé a aktuálne informácie by malo byť hlavným cieľom celej novinárskej obce. Ale ako dosiahnuť, aby sa široká verejnosť o tieto informácie zaujímala?

Na túto otázku sa už zrejme pokúsil odpovedať nejeden žurnalista a nebola to pre neho ľahká úloha. Myslím si, že riešenie je potrebné hľadať priamo v príčine, ale je to zložitejšie, než to vyzerá. Ak je príčinou preferencie bulvarizujúceho obsahu neochota ľudí zapodievať sa vo voľnom čase zložitými témami, pomôcť by mohol vyšší level všeobecného vzdelania, ktoré by občanom pomohlo v lepšom chápaní komplikovaných reálií. Vyššia úroveň školstva by zvýšila aj všeobecnú inteligenciu, vďaka ktorej by verejnosť pochopila dôležitosť niektorých tém a začala by ich prirodzene vyhľadávať. Ak však považujeme za príčinu nárastu počtu bulvárnych správ všeobecnú únavu ľudí zo zložitejších tém, dostávame sa pravdepodobne do “slepej uličky”. Ak totiž občania nie sú v záujme seba a svojho okolia ochotní sledovať dianie v spoločnosti, novinári sú bezmocní, pretože prijímanie tohto typu obsahu svojim poslucháčom, čitateľom a divákom nanútiť nemôžu. V tomto prípade by mohla pomôcť väčšia angažovanosť spoločnosti vo veciach verejných, avšak vyburcovať k nej podstatnú časť populácie je náročná a nevďačná úloha.

Ostáva nám teda vložiť dôveru do rúk kompetentných s dosahom na školstvo, aby sa v ľuďoch už od malička budoval vzťah k témam, ktoré sú dôležité v súčasnosti, boli dôležité v minulosti a budú dôležité aj v budúcnosti. Iba záujem o tieto témy môže opäť posilniť pozíciu seriózneho spravodajstva, ktoré dnes vedie s bulvárnym spracovaním udalostí neľahký boj.

 

Foto: Pixabay