Umelecká škola či gymnázium? Zažila som obe

Možno ste študovali, alebo ešte študujete na gymnáziu a nedáte naň dopustiť. Možno ste skôr umelecký typ človeka a výtvarnú školu či konzervatórium by ste nevymenili za nič na svete. Každá škola má svoje výhody, nevýhody, čaro... Ja som zakúsila z oboch.

Nie je to tak dávno, čo sa nám začal ďalší školský rok. Pre mnohých to je možno zmena - nová škola, noví ľudia, iné prostredie... Tú som zažila pred rokom, a to poriadne veľkú, keď som po dvoch rokoch prestúpila z gymnázia na konzervatórium. Vôbec to nebolo ľahké a mnohokrát som svoje rozhodnutie oľutovala, ale nech to je už pre čokoľvek, na terajšej škole som šťastnejšia.

Keď spánok na gymnaziálnych hodinách prišiel, napadlo ma posunúť sa inde

Gymnázium mi dávalo vedomosti a prísľub vysokej školy podľa mojich predstáv, ale predsa mi tam niečo chýbalo... Rôznorodoť študentov na všeobecných školách je veľmi veľká, a aj preto bolo pre mňa ťažké nájsť s ostatnými spoločnú tému na rozhovor. Vyučovacie témy boli síce veľmi zaujímavé, ale nech bol deň akokoľvek zábavný, odpočítavala som minúty do ďalšieho víkendu. A tak som sa rozhodla pre zmenu.

Zmena bolí, strach existuje, no život bez toho nejestvuje

Keď už raz padlo rozhodnutie, cesty späť som nemala. Bolo veľmi ťažké vzdať sa zabehnutého i známeho režimu gymnázia a rozlúčka so starou školou sa nezaobišla bez sĺz. Vždy som mala nádej, že sa bolesti a strachu vyhnem aj keby to znamenalo vzdať sa novej školy, ale život  niekedy nejde presne podľa našich predstáv, a tak som musela prijať to, čo prišlo.

Ľudia iní, režim iní, život zrazu nie je jednotvárny

Pri zabehanom režime a presnom a stálom rozvrhu gymnázia bolo pre mňa veľa voľna a rozvrh s „oknami" niečo nové. A príjemné to teda rozhodne nebolo. Bála som sa, že na novej škole stratím všetky vedomosti a moje dni budú len mrhanie časom. Vtedy som ešte netušila, že sa mýlim. Moje dni sú teraz „naplnené" omnoho viac. Čo sa mi ale páčilo je to, že pred kolektívnosťou konzervatoristi viac uprednostňujú medzitriedne vzťahy.

Po roku štúdia na konzervatóriu mám teraz na všetko iný pohľad . „Okná" v rozvrhu mi už nevadia, lebo práve vtedy mám možnosť rozhodnúť sa sama, ako ten čas využijem. Môžem presedieť a pozerať do mobilu, ale taktiž sa môžem posúvať vo veciach, ktoré ma zaujímajú – čítať knihy, učiť sa alebo si robiť veci do školy, aby som doma mala voľno. Máme síce málo všeobecných predmetov, ale ani to mi neprekáža. To, čo ma zaujíma a záleží mi na tom sa naučím aj sama. Len na to treba veľmi pevnú vôľu.

Keď sa na to všetko pozerám spätne, vidím, že konzervatórium ma zatiaľ dosť naučilo – aj v oblasti, ktorú študujem, no hlavne veľa do života. To, že profesor vie byť aj človekom, ktorému sa môže študent zdôveriť. To, že ak ma niekto iný štýl či názor vôbec nie je zlé ani nesprávne. Naučila sama rozmýšľať a prísť na veci, ktorým nerozumiem. Mala som možnosť vyniknúť, skúsiť plno nových vecí a objaviť možnosti, ktoré mi život ponúka... A popri tom všetkom objavujem, akým človekom môžem byť. Ale to aj vďaka tomu, že súčastnej škole predchádzali dva roky gymnázia. 

 

Foto: Matipupa