Práve dnes 11. februára si symbolicky pripomíname Európsky deň čísla tiesňového volania 112. Kedy by sme už mali zavolať na tiesňovú linku a aké základné informácie máme operátorovi povedať?
Európske číslo tiesňového volanie bolo zavedené v roku 1991, pričom na Slovensku bolo spustené 1. júla 2003. Cieľom vytvorenia linky 112 bolo zjednotenie čísla tiesňového volania fungujúceho popri existujúcich národných číslach tiesňového volania vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Na všetky čísla tiesňového volania treba volať len v prípadoch, keď je ohrozený ľudský život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a kedy je nutný okamžitý zásah zložiek integrovaného záchranného systému. Práve Európsky deň čísla tiesňového volania 112 je zameraný predovšetkým na deti, mládež a širokú verejnosť s cieľom „neustále zvyšovať povedomie verejnosti o účele využitia čísla tiesňového volania 112, hlavne o efektívnej komunikácii s operátormi pri volaní na číslo tiesňového volania 112 a tiež s cieľom znížiť počet neoprávnených volaní, čo môže významne pomôcť pri záchrane života, zdravia občanov, majetku a životného prostredia,“ informuje na internetovej stránke Ministerstvo vnútra SR.
Internetová stránka Integrovaného záchranného systému uvádza, že na linku 112 treba volať v prípade:
- požiaru budov, automobilov, lesa alebo iných objektov
- prírodnej katastrofy
- závažných dopravných nehôd
- lúpežného prepadnutia či krádeže
- ak nájdete podozrivú batožinu, v ktorej by mohla byť umiestnená výbušnina
- ak nájdete osobu ležiacu na zemi v bezvedomí
- ak ste svedkom násilia, bitky alebo výtržností
- ak ste svedkom pokusu o samovraždu
- závažných poranení – keď nemôžete zastaviť krvácanie, keď sa niekto dusí alebo nemôžete dýchať, ak bol niekto poranený elektrickým prúdom
- ak chcete polícii oznámiť skutočnosti k trestnej činnosti alebo informácie k hľadaným alebo prenasledovaným osobám
Čo máte povedať operátorovi?
V prvom rade by ste mali operátorova informovať, čo sa stalo, prečo voláte na linku 112. Je potrebné zodpovedať tieto otázky, aby operátor mohol posúdiť, akú pomoc vyšle. Treba tiež uviesť, kde sa to stalo. Či v byte, na pracovisku alebo v inom uzatvorenom priestore. V tomto prípade je nutné povedať adresu a číslo objektu, poschodie, číslo bytu, meno majiteľa bytu alebo aj opísať ako nájsť dom. Pokiaľ pohovoríme o verejnej komunikácii alebo o voľných priestranstvách, treba poskytnúť stručný a výstižný popis miesta udalosti. Ďalej je podstatné objasniť, komu sa to stalo. Treba podať aj informácie o postihnutom pohlaví, približný vek a tiež aj aký je počet postihnutých. Operátorovi by ste mali povedať aj informácie o vás, číslo telefónu, z ktorého voláte pre prípadný spätný kontakt pri hľadaní miesta.
„Operátor koordinačného strediska potrebuje tieto informácie, aby sa vedel rozhodnúť, ktorá záchranná zložka môže poskytnúť najlepšie a najrýchlejšiu pomoc. Môže sa stať, že operátor bude potrebovať ďalšie informácie i keď pomoc je už na ceste. Nepokladajte telefón dovtedy, kým operátor nezistí všetky informácie, ktorá potrebuje. Ak môžete, zostaňte krátky čas na mieste odkiaľ ste volali,“ vyzýva stránka Integrovaného záchranného systému.
Foto: www.minv.sk
