Domovy sociálnych služieb fungovali viac ako rok s prísnymi karanténnymi opatreniami. Aj napriek tomu väčšina DSS zápasí s ochorením COVID-19. Prerušenie sociálnych väzieb negatívne vplývalo na psychiku seniorov a ich zdravie, hovorí Stanislav Bielik, riaditeľ OZ ADRA, ktoré sa snažilo pomôcť najviac zasiahnutým zariadeniam.
Podľa Stanislava Bielika sa dala atmosféra v DSS vyjadriť jedným slovom – únava. „Klienti boli unavení z neustálej izolácie, chýbal im kontakt s rodinou, pohyb na čerstvom vzduchu a sociálne kontakty. To sa negatívne podpísalo na ich psychike a zdraví, stali sa apatickí. V zariadeniach, kde prepukol COVID-19, vládla atmosféra strachu. Mnohí strácali zmysel života a nádej, že ešte uvidia svojich najbližších,“ opisuje riaditeľ OZ ADRA, ktoré v prvej vlne distribuovalo vitamínové doplnky, dezinfekčné a ochranné prostriedky, prikrývky alebo germicídne žiariče do viac ako 120 DSS po celom Slovensku. Následne začali personálne posilňovať DSS, ktoré boli najviac postihnuté koronavírusom. Ich tímy tvorili dvaja až štyria dobrovoľníci z radov ošetrovateľov, medikov a podobne. „Nie je to jednoduché, lebo ľudia išli dobrovoľne do prostredia, kde hrozí, že sa sami nakazia. Výhoda bola, ak už boli zaočkovaní, alebo sami COVID-19 prekonali. Ale mamli sme aj skúsenosť, že sa po týždni vrátili nakazení a mali ťažký priebeh,“ uvádza.
V domovoch sociálnych služieb, kde sa potvrdil koronavírus, sa snažil personál najprv oddeliť nakazených od ostatných. Pri šírení sa izolovali celé poschodia a v niektorých prípadoch celý domov. Dobrovoľníci slúžili aj v DSS, kde ostal len jeden nenakazený klient.
Zákaz návštev niekoľko mesiacov neumožnil klientom, aby sa stretli s rodinou. „Boli sme však svedkami, keď syn jednej klientky nastúpil ako dobrovoľník do DSS, kde prepukol koronavírus, aby poslúžil svojej mame a bol s ňou v kontakte. Bral si celé pracovné zmeny, aby sa staral aj o ostatných klientov. Bolo to dojemné a motivujúce,“ prezrádza riaditeľ OZ ADRA.
Zamestnanci boli preťažení
Zamestnanci, u ktorých sa potvrdí koronavírus museli odísť do karantény. Ostatní slúžili dni a noci, aby zabezpečili aspoň základnú starostlivosť. Chýbajúci personál museli nahrádzať kolegovia z iných DSS alebo dobrovoľníci. Počet zamestnancov bol značne obmedzený, preto nemali dosť času a kapacít na predtým bežné aktivity pre udržiavanie psychickej pohody klientov. Seniorom chýbal aj kontakt s rodinou, ktorá často posilňovala ich mentálne zdravie.
O zabezpečenie psychickej pohody sa pred koronavírusom staral personál organizovaním skupinových aktivít. Seniori sa mohli stretávať v spoločenských miestnostiach, tráviť spolu voľný čas a hrať spoločenské hry. „Mnohí klienti ani nechápali, prečo sa nesmeli stretávať, museli nosiť rúška, prečo okolo nich všetci chodili v skafandroch. Chrániť sa pred nákazou bola väčšia priorita, ktorej museli ustúpiť kolektívne aktivity a sociálne kontakty. To sa však podpísalo na strate mentálnej pohody a zhoršenom zdravotnom stave,“ uviedol Stanislav Bielik, podľa ktorého je udržiavanie pamäte v dobrej kondícii dôležité najmä v staršom veku. Pomáhajú pri tom hlavolamy, písanie alebo spoločenské hry. Nemusia to byť obľúbené Activity, ale odporúčajú sa hry, ktoré podnecujú seniorov k premýšľaniu alebo kreativite. „Hranie hier podporuje precvičovanie pozornosti, logického myslenia a má veľký význam v zlepšovaní pamäte. Podľa výskumu francúzskej univerzity Bordeaux Segalen sú spoločenské hry účinnou prevenciou aj v boji proti demencii. Hry teda nemusia plniť len zábavnú funkciu, aj keď v súčasnosti je úsmev veľkým povzbudením, ale pri správnom výbere podnecujú seniorov k premýšľaniu. Príkladom sú kartové hry, pri ktorých musia pracovať s číslami, rozmýšľať nad stratégiou, tvoriť postupky alebo počítať body. Všetky tieto úkony pomáhajú udržiavať mozog v kondícii, zlepšujú mentálnu pohodu a tým prichádza k znižovaniu stresu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková zo spoločnosti Piatnik, ktorá sa dlhodobo venuje vplyvu spoločenských hier na mentálne zručnosti.
Seniorom chýbali kolektívne aktivity, ale postrádali aj motiváciu. „Kto upadá mentálne, začína upadať aj zdravotne. A toto je iná forma pandémie medzi našimi seniormi, ktorá si tiež vyžiadala mnohé obete, ale takáto štatistika pokiaľ viem nejestvuje,“ tvrdí Stanislav Bielik. So zlepšením mentálneho stavu seniorov pomáhali psychológovia. Viacerí kňazi slúžili v DSS na základe vlastnej iniciatívy a to aj napriek riziku nakazenia. Lekári do zariadení mohli prichádzať, ale výjazdy k lekárovi boli na odporúčanie zdravotníkov DSS.
