Povinné čítanie je nočnou morou každého študenta. Avšak garantujem, že niektoré z týchto literárnych skvostov, rozhodne zmenia váš názor a ich prečítanie bude v budúcnosti jedine prínosom. Ak pre nič iné - už len pre všeobecný rozhľad.
Na začiatok by som rada povedala, že ani ja som neprečítala všetky knihy, ktoré mi boli počas môjho štúdia odporúčané. Predsa len, občas je toho na človeka naozaj veľa a snaha prelúskať nejakého Stalingera či Dostojevského, vyjde absolútne nazmar. A tak som si z odporúčaných kníh vyberala. Vzhľadom k tomu, že tento rok maturujem, neviem či to bol úplne ten správny ťah, avšak tie, na ktoré som sa nakoniec odvážila siahnuť, rozhodne stáli za to. Tu je zopár z nich.
Wiliam Shakespeare - Hamlet
Shakespeara vám predstavovať nemusím, ale zato o tomto diele sa oplatí niečo vedieť. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že Shakespeare písal hlavne drámu. A keďže ani príbeh o dánskom princovi nie je výnimkou, čítanie sa môže zdať o to ťažšie. Nemajte ale boja - dá sa to zvládnuť. V krátkosti, kniha Hamlet je o zrade, pomste, závisti, tragickej láske a (nečakane) smrti. Štýl písania tohto anglického autora je síce zložitý, no úžasne jedinečný. Zoznámite sa so starou viktórianskou angličtinou (ak si prečítate originál) a ak nie, aspoň uvidíte svet jeho očami. Jednoducho garantujem, že pokiaľ prečítate niečo jeho - nič podobné nenájdete. Takých ľudí v celej histórii existuje len pár. Myslím, že už len z prostej zvedavosti by mal človek zistiť, prečo už celé storočia učia diela tohto zaujímavého Angličana v školách po celom svete. Ja osobne som čítala aj iné diela z jeho tvorby a mojím obľúbeným je Othello. Keďže nie som beznádejná romatička a Rómeo a Júlia sa mi nezdali ako to pravé orechové, vybrala som si túto tragédiu. Viac vám prezrádzať nebudem, prečítajte si. A nakoniec ešte drobná poznámočka - Hamlet sa veľmi často vyskytuje na maturite, takže rozhodne si aspoň pozrite obsah. Ak už nič iné.
A.S. Puškin - Kapitánova dcéra
Puškin je typický predstaviteľ ruského romantizmu. Dej sa odohráva v mrazivej ruskej divočine. Mladý synáčik ruského šľachtica Griňova sa zaľúbi do očarujúcej dcéry kapitána, u ktorého ho bol Peter Griňov na výcvik. Táto knižka nekončí tragicky, ale ani obzvlášť šťastne. Na ruských dielach krásne vidieť, ako sa napriek všeobecnej mienke o ich tvrdej náture, odzrkadľuje to ako kvetnato a detailne dokážu opisovať silu lásky, pokory a odvahy. Musím spomenúť aj ďalšieho ruského génia a ním je bezpochyby Dostojevskij. Avšak jeho Zločin a Trest odporúčam len tým najväčším literárnym šialencom. Musím sa priznať, že ja som ho nedočítala. Bola to taká rozsiahla variabilita duševných vlastností postáv, toľko odbočení od skutočnej zápletky, že to v tom čase moja myseľ, žiaľ, odmietala spracovávať. Rozhodne to však niečo vo mne zanechalo. Aj keby to mala byť mierna schizofrenickosť nasledujúcich pár dní. Ale vráťme sa k Puškinovi. Príbeh obsahuje aj niekoľko podľa mňa naozaj pekných myšlienok, ktoré som si zapísala. Rada sa s vami o ne podelím. Druhá poznámka - bolo to v maturite.
„Uchýlil som sa k úteche všetkých zarmútených a keď som prvý raz okúsil sladkosť modlitby, vyvierajúcej z čistého no utýraného srdca, pokojne som zaspal, nestarajúc sa o to čo bude so mnou."
Božena Slančíková Timrava - Ťapákovci
Pre mňa je Božena Slančíková akási verzia feministky slovenského realizmu. Bez strachu ukázala, aký je skutočný dedinský život veľkej slovenskej rodiny, pravdivo opisuje vzťahy a povahu ich členov. Pre mňa to bol jeden z najreálnejších románov, aké som čítala. Ženy v jej dielach bojujú o svoje miesto v spoločnosti, čo je skutočne pre mňa úžasné. Hlboko ich psychologizuje prostredníctvom ich myšlienok. Aby som opäť priblížila dej, poviem len toľko, že rodina Ťapákovcov sa skladá zo šestnástich členov, je apatická a veľmi lenivá, no a hlavnými postavami sú konečne ženy. Sú nimi Anča Zmija a Iľa Kráľovná. Anča je fyzicky chorá žena, ktorá má krásnu tvár, ale znetvorené nohy. Jej tvrdohlavosť sa ukazuje ako jedna z jej najväčších nedostatkov. Je zatrpknutá, nepríjemná, nešťastná, ale naopak citlivá a veľmi šikovná. Iľa je manželka Ančinho staršieho brata Paľa. V novele predstavuje modernú, vzdelanú a ambicióznu ženu, pre ktorú Ťapákovci nemajú pochopenie. Chcela by sa odsťahovať a žiť podľa vlastných pravidiel. Rozhodne odporúčam prečítať – hlavne ženskému osadenstvu.
Erich Maria Remarque – Na západe nič nové
Na západe nič nové je moja srdcovka. Autor tohto románu sa vyznačuje tým, že patrí do takzvanej „stratenej generácie“. Je to obdobie protivojnovej literatúry, kedy dokonca samotní autori, mali, bohužiaľ, možnosť zažiť to, aké je to byť na skutočnom bojisku. Príbeh sa odohráva v čase prvej svetovej vojny, kedy sa hlavný hrdina Paul Bäumer spolu so svojimi spolužiakmi, nechá ochotne naverbovať do nemeckej armády. To, že autor prežil hrôzy vojny na vlastnej koži robí knižku o to autentickejšou. Hlavná myšlienka celého románu je tvorená osudmi chlapcov, ktorí boli nechutne zmanipulovaní, aby obetovali svoje životy vojne, v ktorej úspešný koniec ani sami neveria. Zomrú skôr ako začali žiť. Túto vetu autor zdôrazňuje počas celého príbehu. Títo devätnásťroční mladí muži sa cítia oklamaní, znechutení a veľmi vyčerpaní. Mladý Bäumer sa smeje z toho, ako na nich pomýšľa ich starý učiteľ, ktorý im natlačil do hlavy fantázie o vojne. Ako na „železnú mládež“. Vedia, že sú starci. A tiež vedia, že vojna je ich posledná zástavka. Nikdy sa nevrátia do normálneho života. A keby aj, nikdy nebudú vedieť, ako tento „normálny“ život žiť. Jedna z najsilnejších kníh, aké som kedy čítala. Toto dielo nečítajte preto, že z neho budete mať písomku. Prečítajte si to preto, aby ste videli, že to, že vás ráno budí uvrieskaný budík nie je až taký problém. Pred sto rokmi dozadu by to mohol byť granát.
Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácií, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.
Ladislav Mňačko – Ako chutí moc
Ako chutí moc zobrazuje politické štruktúry totalitného režimu. Hlavnou postavou je fotograf Frank a zároveň je aj rozprávačom celého príbehu. Frank je mladý a talentovaný, no trochu nedocenený fotograf. Opisuje život istého Veľkého muža. Mňačko tejto postave nikdy nedal meno, a tak sa nedozviete o akého politika alebo iného vysoko postaveného človeka ide. V konečnom dôsledku je to aj jedno, lebo s takými Veľkými mužmi sa stretávame v každej dobe. Frank bol jeho priateľ od doby, kedy bol ešte obyčajným mužíčkom, ktorý vo svojom živote nedosiahol nič svetoborné. Knižka sa začína jeho pohrebom. Fotograf si spomína na jeho vzostup a pád. Uznáva, že Veľký muž bol naozaj svojho času „veľký“ avšak napokon sa dal ako väčšinu ľudí, ktorí privoňajú k moci, zmanipulovať peniazmi a slávou. „Keď sa rúbe les lietajú triesky.“ A on rúbal vyššie a vyššie. A triesky lietali. Bolo mu jedno, čo bude musieť obetovať. Mladí ľudia, by si toto dielo mali prečítať, pretože to čím sa zaoberá bude navždy aktuálne. Moc je tá najsilnejšia droga.
Jarome David Salinger – Kto chytá v žite
Tento román by mohol zaujať najmä fanúšikov Johna Greena, keďže Salingerov štýl je mu veľmi podobný. Knižka je o mladom chalanovi Holdenovi, ktorý je v podstate obyčajný a náladový pubertiak. Vadia mu všetci a všetko. Vyhodia ho z pár škôl kvôli bratovi, ktorý odišiel do Hollywoodu, neznáša divadlo, zaujíma ho sex a neskutočne lipne na svojej mladšej sestre, pretože ona je to najmúdrejšie a najšikovnejšie stvorenie na svete. Holden odsudzuje snobstvo, ale na každého sa pozerá z vrchu. Myslí si, že má na viac – no napriek tomu obľubuje alkohol, fajčenie a rád používa nadávky. Občas sa ľutuje, inokedy je zase plný sebavedomia. Je to vtipné, ironické, sarkastické a dobre sa to číta. Kniha je plná paradoxov a aj v zdanlivo plytkom humore sa dá nájsť istá časť viacvýznamovosti. Tento román sa teší veľkej obľube aj v týchto dňoch, ak by ste chceli, nájdete ho v každom dobrom kníhkupectve.
„Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť."
Foto: Pexels
