Slovenská knižná blogosféra nie je až tak pestrá ako tá česká. Slovenskí čitatelia, ktorí milujú knihy, sa väčšinou delia o svoje názory s kamarátmi, prípadne rodinou, ale čo tak svoje názory pretvoriť do zmysluplného textu?
Priviesť ľudí k čítaniu? Objaviť nové žánre, nadviazať spoluprácu, nájsť nové kamarátstva?
Návod je jednoduchý. Založiť si blog, písať recenzie, články, spoznať iných knihomoľov, nájsť spoločný záujem o knihy, zviditeľniť sa... Je tu však jeden problém, ktorý som mala zo začiatku aj ja. Strach.
Strach napĺňa vnútro každého človeka a každý bloger ho určite aspoň raz zažil. Čo ak sa moje recenzie nebudú páčiť? Čo ak nebudem mať sledovanosť? Čo ak sa ocitnem na inom blogu, v ktorom ma budú kritizovať? Čo ak?
Ja osobne som vždy túžila mať svoj blog. Odvtedy, ako som objavila knižnú blogosféru. Páčilo sa mi čítať o knihách, zanechať komentár, vyjadriť svoj názor, kúpiť si knihu na základe odporúčania. Obdivovala som, ako si blogeri rozumeli, stretávali sa, prípadne si pomáhali. Každý môj pokus o blog skončil katastrofálne. Buď som vymazala každý príspevok, alebo rovno celý blog. Vždy som mala pocit, že to, ako píšem, nikoho nezaujíma, že ma nik nečíta, že to ostane len ako neprečítaný článok, bez pointy, bez zmyslu.
No jedného dňa prišiel taký spontánny návrh. Spoločný blog s kamarátkou. Každá má iný štýl, iné záujmy, iné čitateľské „chute“. No cieľ je rovnaký: rozprávať o knihách a ukázať, že mladí ešte stále čítajú.
Rozvrhli sme si čas, ktorá kedy pridá príspevok, ktorá napíše recenziu, ktorá článok. Takto to istý čas išlo a stále to tak funguje. Blog nebude mať vysokú sledovanosť zo dňa na deň, ale keďže sme boli dve, boli sme si oporou. Keď to jedna chcela vzdať, druhá ju podržala.
Recenzie alebo články nemali veľkú úroveň, ale snažili sme sa. Ani teraz nemôžeme s istotou povedať, že naše recenzie sú dobré. Časom sa človek naučí písať, ale stále je tu miesto na vylepšenie. No od toho je tu aj tá druhá. Ak niečo neviem, poradí mi. Ak niečo nevie ona, poradím zas ja jej.
Každá má svoju sféru vplyvu. Odpovedať na emaily, písať články, meniť vzhľad, vytvoriť logo, napísať vydavateľstvám. Pri každom kroku sa spoločne radíme, ako postupovať. Nie je to len spolupráca s vydavateľstvami, ktorá nám pomáha, ale aj vzájomná. Podporujeme sa, delíme sa o recenzné výtlačky, píšeme, tvoríme, vymýšľame, riešime, trávime hodiny nad našimi plánmi, recenziami, či fotkami.
Viacero ľudí si zakladá blog pre to, aby mal „knihy zadarmo“, pretože keď už máte blog, je dobré mať aj nejakú spoluprácu, ktorá vás zviditeľní. My sme si blog za týmto účelom nezakladali. Sme vďačné za každú spoluprácu, za každú knihu, článok, zdieľanie, komentár.. Vytvárame si nielen priateľstvá medzi blogermi, ale aj dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí nám posielajú ponuky na knihy. Vďačíme im za veľa, keďže vďaka nim sme tam, kde sme teraz. Vedieme si knižný instagram, vymýšľame články, objavujeme nové knihy, žánre, učíme sa spolupracovať.
Spoločný blog vám nielenže upevní priateľstvo, pomôže vám v sebarozvoji, v tvorení spoluprác, ale najmä si uvedomíte svoje nedostatky a dokážete ich eliminovať spolu v spolupráci s tým druhým. Druhý človek vás bude motivovať, dodá vám odvahu a silu tvoriť ďalej, nevzdávať sa.
Spomínaný blog nájdete tu.
Foto: Simona Tlacháčová
