Vláda troch. Ako si Zaklínač postupne dobýjal cestu ku sláve
Žáner vznešenej fantasy, ktorý dnes poznáme a s radosťou vstrebávame naprieč všetkými možnými médiami, vznikol približne pred storočím. Dvaja nadaní oxfordskí študenti a kamaráti z klubu Inklingov (združenie študentov univerzity so záujmom v literatúre) sa navzájom inšpirovali a podporili v napísaní kníh, ktorých námet sa im v tom období rodil v hlave. Obom trvalo skoro dvadsať rokov, kým si myšlienky kompletne utriedili a knihy skutočne napísali. Jedným z týchto mužov bol C. S. Lewis, autor Kroník Narnie.
Pán (nielen) Prsteňov
Druhý pán bol John Ronald Reuel Tolkien, v súčasnosti známy ako otec vznešenej fantasy. V roku 1937 spravil dieru do sveta knihou Hobit, ktorá si získala zaslúžený úspech. Túto dieru však priam neuveriteľne prehĺbil a rozšíril v roku 1954, keď vydal prvú knižku zo série Pán Prsteňov: Spoločenstvo prsteňa. Diera sa do dnešného dňa rozširuje a ešte nikomu sa nepodarilo vytvoriť väčšiu.
Tolkien naštartoval fenomén, ktorý v súčasnom svete nemá obdobu. Pána Prsteňov pozná každý, nezáleží na tom, či je to čitateľ kníh, laik, dôchodca odchovaný na westernoch alebo tínedžer odchovaný na marvelovkách. Dnes by ste bez problémov našli tričká, figúrky, stolné a počítačové hry, šachy, webové stránky, skrátka čokoľvek s touto tematikou a záujem stále rastie. Môžu za to, samozrejme, majstrovsky napísané knihy, ale aj filmová trilógia Petera Jacksona. Pán Prsteňov: Návrat Kráľa bol v roku 2003 nominovaný na jedenásť cien akadémie a všetky aj vyhral. V blízkej dobe sa Pán Prsteňov na naše obrazovky vráti v podobe seriálu od spoločnosti Amazon.
Na Tolkienov odkaz sa dá pozerať veľa spôsobmi. Môžeme mu pripísať literárne zásluhy, vychváliť ho ako lingvistu, ktorý vytvoril funkčný fiktívny jazyk alebo ako otca literárnej obrody, ktorá sa dodnes, štyridsať rokov po jeho smrti, teší obrovskej popularite. V prvom rade by sme ho ale mali vidieť ako človeka, ktorého dielo vydláždilo cestu každému fantasy autorovi pôsobiacemu po ňom.
O tróny sa dohralo
Obyčajný klon Pána Prsteňov, majstrovské dielo, či predloha pre seriál. Pieseň Ľadu a Ohňa popíše tisíc ľudí tisíc spôsobmi, no rozhodne jej nikto nemôže odoprieť dôležitosť v dnešnej kultúre. Seriálový megahit Hra o Tróny podľa knižnej predlohy G. R. R. Martina vládol rebríčkom sledovanosti počas celej svojej existencie. I keď jeho finále polarizovalo divácku základňu, nič to nemení na tom, že vďaka Hre o Tróny bežný divák objavil fantasy žáner a jeho výhody.
Viac ako desať miliónov divákov v tomto seriáli videlo pôvab dobre spracovaných postáv a sveta, zaujímavosť prelínajúcich sa príbehových liniek a, samozrejme, nahotu a násilie. Hra o Tróny dokázala osloviť svet aj napriek tomu, že fantasy stále nie je žánrom na výslní. V sledovanosti dokázala pokoriť aj sitcomové giganty alebo nostalgické relikvie ako M*A*S*H.
Hra o Tróny bola jediné fantasy dielo, ktorému sa okrem Pána Prsteňov podarilo získať celosvetový ohlas. Samozrejme, Tolkien a Martin nie sú jediní fantasy autori, ktorí si získali popularitu a slávu, to už by tento žáner dávno neexistoval. Zatiaľ však nie je v bežnej kultúre natoľko integrovaný, aby sa každý knižný úspech dal považovať za svetoborný. Hra o Tróny sa však skončila a uvoľnilo sa miesto na výslní. Netflix neotáľal a hneď sa tejto príležitosti chopil.
Tak daj groš Zaklínačovi
Geralt z Rivie sa prvýkrát ocitol na stránkach čitateľov v roku 1993. Vtedy bol ešte len protagonistom krátkych poviedok o zaklínačovi bojujúcim so zlom. V niečom bol však iný. Napriek tomu, že bol z povolania lovec príšer a v každej poviedke aj nejaká tá príšera bola, nikdy nebolo jasné, kto bol vlastne zlý. Svet Zaklínača nie je čiernobiely ani farebný. Je ukrutne šedý a autor Andrzej Sapkowski to dal čitateľom pocítiť na každej stránke. Geralt napriek snehobielym vlasom nie je kladný hrdina na bielom koni a nie každá príšera je nutne zlá a strašidelná. Snaží sa svet ukazovať vo fantastickom prostredí taký, aký skutočne je: komplikovaný. Hlavnou myšlienkou série Zaklínač je práve komplexnosť a nejasnosť nášho sveta, narozdiel od mnohých (nielen) fantasy príbehov, v ktorých sú tieto veličiny jasne definované. Samozrejme sa tento koncept čitateľom náramne zapáčil a fenomén bol na svete.
Na uzde ho držala iba jedna drobnosť. Sapkowski je Poliak. V Poľsku sa zo Zaklínača stala ikona, vo východnej Európe takisto knižky zanechali na policiach v kníhkupectvách iba prach. No ďalej sa v podstate nedostali. V Británii aj v Spojených štátoch amerických si vybudovali komunitu, ale nikdy sa z nich nestala ikona dosť veľká na to, aby sa o nej hovorilo aj mimo fantasy kruhov. Takže Zaklínač dlho stagnoval ako poklad zapadajúci prachom. V Poľsku síce podľa tejto predlohy natočili seriál (neoplatí sa pozerať) a v roku 2007 vtedy drobné štúdio CD Projekt Red vydalo zaklínačskú hru (oplatí sa hrať), no až v roku 2015 Zaklínač konečne uzrel svetlo veľkého sveta a povstal z popola ako Fénix.
Devätnásteho mája 2015 vyšla hra Zaklínač 3: Divoký Hon. Vydalo ju vtedy už trochu väčšie štúdio CD Projekt Red (v súčasnosti viackrát nominované na herného vývojára dekády, aj keď za posledných desať rokov vydali iba dve hry). Zo Zaklínača sa konečne stal svetový fenomén, aký si zaslúžil byť už od vydania prvej knihy. Z Divokého Honu sa nedlho po vydaní stala najoceňovanejšia hra v histórii, s neuveriteľnými 251 hodnoteniami „Hra Roku“ z rôznych podujatí a viacero významných herných magazínov ju označuje za jednu z najlepších hier desaťročia. Bolo iba otázkou času, kedy si tento nevídaný úspech všimne niekto mimo herného prostredia a nakoniec sa tým niekým stala streamovacia spoločnosť Netflix. Práva boli podpísané, verejnosť o tom vedela, na scenári sa pracovalo, stačilo počkať na správny okamih, kedy seriál spropagovať a vydať.
Správny moment nastal, samozrejme, po odvysielaní poslednej epizódy Hry o Tróny. Milióny divákov mali v srdci zanechanú dieru a potrebovali niečo, čo ju vyplní. Netflix teda predstavil svojho „supergeralta“ Henryho Cavilla. Podľa mnohých skvelá, podľa iných kontroverzná voľba, no nádej stále žila. Štyri dni pred Vianocami The Witcher oficiálne vyšiel a do nového roka sa stihol stať druhým najsledovanejším originálnym seriálom od Netflixu za rok 2019.
Čo to pre nás znamená? Namiesto vlády dvoch teraz bude zasadať fantastický triumvirát. Kedykoľvek bude niekto potrebovať porovnať fantasy seriál/knihu/hru, už nebude musieť siahnuť iba po Pánovi Prsteňov a Hre o Tróny, ale po novom aj po Zaklínačovi. Tento prístup je pravdaže chybný a zavrhnutiahodný, no to je téma na inú diskusiu. Na vrchole tohto žánru momentálne stoja tri štýlovo i obsahovo rozdielne diela, ktoré prezentujú jeho jednotlivé silné stránky vo veľmi lichotivom svetle. Ak to takto bude pokračovať a rola fantasy v popkultúre sa bude prehlbovať, o chvíľu ho možno budeme prejedení podobne ako napríklad marveloviek, no aspoň si ho dovtedy užijeme do sýtosti. A Sapkowski si dovtedy môže ako bard Jaskier zo seriálu spievať „Tak daj groš Zaklínačovi...“
Reprofoto: YouTube
