Dvaja herci, hrajúci päť postáv, z ktorých je jedna ovca, si v rámci autorského projektu prichystali predstavenie obsahujúce len málo slov, veľa hudby a pohybu. Nájdete v ňom aj trochu vtipu a čo je v umení najdôležitejšie – podnet k zamysleniu. Študenti bábkoherectva, práve teraz pôsobiaci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v rámci projektu Erazmus + odohrali 13.11. 2017 v Divadle Lab premiéru inscenácie Stay. Zahrala si v ňom Portugalka Raquel Dias a Argentínčan Luciano Mansur Nahra. Najbližšie prestavenie zreprízujú 13. 12. ešte v tomto kalendárnom roku.
Malý priestor, preplnený až do posledného miesta, niektorí diváci dokonca sedia po zemi. Herci majú však dostatoční priestor na sebarealizáciu. Na podlahe sa nachádza biely kruh. Jeho polomer môže mať aj meter a pol. Na ľavej strane je drevený stolík pripravený na bábkohereckú časť predstavenia. Na pravej krabička s nápisom „Happy old days“ („Staré dobré časy“).
Inscenácia je spracovaná na motívy románu Hour of bees od Lindsay Eagar. „Kým jej priatelia trávia leto bazénovými párty a prespávaním u kamarátov, dvanásťročná Carolina trávi to svoje niekde v strede mexickej púšte, pomáhajúc starému otcovi Sergiovi presťahovať sa do ústavu pre ľudí s demenciou,“ uvádza obsah románu stránka goodreads.com. Carolina začína byť fascinovaná magickými príbehmi, ktoré jej starý otec rozpráva. O strome, ktorý všetko zahojí, o včelách, ktoré prinesú dážď, o tom, že je dôležité nájsť cestu von rovnako, ako nájsť cestu späť.
Toľko k predlohe. No, tá tvorí len jednu časť inscenácie, ktorá je stvárnená aj prostredníctvom bábkohereckého umenia. Umenie je však v predstavení vyjadrené mnohorakým spôsobom. Druhá línia je stvárnená pohybom. Herci utekajú po bielej podlahe, vytvárajú chaos. Stretávajú sa a vzniká medzi nimi intimita, následne aj vzťah. Ale, ako to už býva, prichádza aj stereotyp. Na rozdiel od predlohy sú príbehy, ktoré rozpráva Sergio Caroline, príbehy o ňom samom, jeho láske a jej starej mame Rose.
Podľa herečky Dias, Sergio s Rosou žijú v raji. Pre niekoho je predsa raj, žiť s tým koho milujete, no pre Rosu nie. Uteká od Sergia do sveta za hranicou ich vlastného raja. Je to pre ňu dávka drogy. Domov mu vždy donesie jednu plechovú krabičku. Napriek tomu, že sa im podarí mať aj dieťa, Rosa neprestáva s útekmi. Jediný krát, kedy sa vracia domov natrvalo, je keď vie, že umiera.
Stay využíva takisto motív včiel, ale v inom kontexte ako Eagarovej text. Carolinu napádajú včely priebežne počas celého predstavenia. Symbolizuje to spojenie medzi ňou a jej starou mamou. Možno v podobe toho nepokoja? Tiež poukazuje na to, že sa jej postupne odkrýva je pravda, teda že príbeh, ktorý jej rozpráva Sergio je o jej rodine.
Aj veľa iných symbolov obsahuje toto predstavenie režisérky a dramaturgičky Pauli Belickej. A keď ho uvidíte, možno v ňom nájdete iný podnet na zamyslenie. Možno aj iný príbeh, inšpirovaný vaším vnútorným svetom.
Na autorskom predstavení sa podieľali aj scénografka Juliána Dubovská, produkciu zabezpečili Zuzana Bilská a Michaela Malková a o živú hudbu sa postaral Marcel Vén.
Foto: Radovan Dranga
