Divadlo je pre nich relax. Prostredníctvom neho sa snažia prezentovať svoj názor, postoj, povedať niečo o sebe, ale najmä odkázať niečo druhým. Nad ich divadelnými hrami divák premýšľa aj po skončení predstavenia. Vieme to z vlastnej skúsenosti, a preto sme sa rozhodli vám divadelný súbor effecteD predstaviť.
Predtým ako si prečítate o tvorbe divadelných hier, o spôsobe ako priblížiť divadlo mladým divákom, vám ešte prezradíme niečo o súbore effecteD. Divadelný súbor effecteD pôsobí v rámci literárno-dramatického odboru (LDO) Základnej umeleckej školy v Senci (ZUŠ). Existuje od roku 2011/2012 a v súčasnosti má štyroch členov. Aj keď podľa názvu školy to môže znieť tak, že po javisku pobehujú 10-ročné deti, nie je to pravda. Traja z nich sú už vysokoškoláci. Dokážu sa teda najlepšie priblížiť k mladým ľuďom, pretože vo svojich hrách riešia základné otázky a problémy života. S týmito predstaveniami sa dokonca zúčastnili na viacerých súťažiach. V zahraničí získali pre dvomi rokmi druhé miesto na medzinárodnom festivale Wigraszek v Poľsku. Za ich úspech sa môžu poďakovať svojmu talentu a režisérke Mgr. art Zuzane Kolejákovej a Mgr. art Vojtechovi Kolejákovi, ktorý ju teraz zastupuje.
Prečo ste sa rozhodli začať hrať v divadle?
Nedá sa povedať, prečo sme začali. Väčšina z nás mala sotva 7 rokov, keď ich rodičia prihlásili na LDO. Viem však povedať, prečo sme v ňom ostali aj napriek tomu, že väčšina mladých ľudí po dokončení prvého stupňa na ZUŠ odíde. Jednak, je to istým spôsobom relax, ak sa dvakrát do týždňa stretneme, porozprávame sa, zamyslíme a niečo vytvoríme. Naša režisérka nám necháva veľa priestoru, nápady sa snažíme prinášať všetci a to divadlo je teda produkt nás všetkých. Ak by len prišla a povedala, kam sa máme postaviť a čo urobiť, stratilo by to pre nás význam. Takto sa vždy na konci môžeme pozrieť na niečo, čo sme spoločne pod jej vedením vytvorili. Ďalej je to určite možnosť sprostredkovať divákovi myšlienku alebo „posolstvo“, ktoré chceme odovzdať. A asi to najhlavnejšie – cez divadlo sa vieme vyjadriť, komunikujeme cez neho, ukazujeme nás a naše názory.
Ako vyzerá proces tvorenia vašich divadelných hier?
Vždy sa snažíme povedať divadlom niečo o sebe, ukázať svoj postoj alebo názor. Snažíme sa nájsť spoločné témy, ktoré nás zaujímajú, trápia alebo sa nimi teraz zaoberáme. Preto si vždy na začiatku roka spolu sadneme a veľa sa rozprávame. O tom, čo sa momentálne deje nielen vo svete ale aj v nás. Doteraz sme nikdy nemali problém nájsť tému, ktorá by zaujímala nás všetkých. Ak si vyčleníme hlavnú myšlienku alebo to, čo danou hrou chceme ľuďom povedať, prichádza na rad rozhodnutie.
Aké rozhodnutie máte namysli?
Rozhodnutie či pôjde o autorskú inscenáciu – vytvorenú a napísanú nami alebo pôjde priamo o divadelnú hru nejakého autora, či o inscenáciu na námet. Najčastejšie využívame tretiu možnosť – zvolíme si nejaký príbeh alebo rozprávku, ktorá v sebe zahŕňa dané témy a s ňou ďalej pracujeme a pretvárame ju. Už sme však mali aj dve autorské inscenácie a jednu divadelnú hru.
Okrem „klasických“ inscenácii máme každý rok aj divadlo poézie. Je to typ divadla, v ktorom je text tvorený poéziou. Je viac metaforické, pracuje s vytváraním rôznych obrazov a veľký dôraz kladie na prácu so slovom prípadne zvukom.
Divadlo sa pomaly vytráca z obľúbených voľnočasových aktivít viacerých ľudí a hlavne tých mladých. Akoby sa to dalo zmeniť?
Treba ukázať jeho čaro. Ak sa nejedná o divadlo na profesionálnej úrovni dá sa povedať, že ho môže robiť takmer každý. To hlavné s čím divadlo pracuje, je človek sám o sebe, jeho pocity a emócie. Máte priestor vyjadriť sa, ale aj dozvedieť sa niečo nové. Zlepšujete svoje verbálne, ale aj fyzické vyjadrovanie, učíte sa komunikovať nielen medzi sebou, ale aj s obecenstvom. A samozrejme, netreba zabúdať ani na zábavnú zložku divadla. Máte možnosť niečo nové vytvoriť a pri tom sa aj zabaviť. Je dôležité ukázať ľuďom, že divadlo môže byť prospešné aj v živote obyčajného človeka.
Snažíte sa to zmeniť aj vy?
V rámci našich možností áno. Hlavne tým, že ľudí z nášho okolia do divadla voláme a rozprávame im o tom.
V čom sú vaše hry iné oproti tým ostatným?
Naše hry skoro nikdy nie sú komédie a snažíme sa o to, aby myšlienka nikdy nebola prvoplánová. Aby nad ňou ľudia aj po skončení prestavenia ešte aspoň chvíľku rozmýšľali. A nielen nad divadlom, ale možno aj nad samým sebou. Počas nášho pôsobenia sme rozoberali manipuláciu ľudí, stvorenie človeka, dospievanie, otázky vojny a konfliktov vo svete, ale aj úplne bežné témy ako napríklad, čo je šťastie a kedy sme naozaj šťastní. Neviem povedať v čom sú naše hry iné, pretože si myslím, že každá hra na svete je niečím výnimočná. Pokiaľ naozaj pramení z vnútra hercov. A my sa stále snažíme, aby to tak bolo.
Na aké predstavenie sa môžu diváci tešiť v blízkej dobe?
Momentálne nacvičujeme inscenáciu na motívy rozprávky Zlatovláska. Ide v nej najmä o tému dodržania sľubu, ktorý niekomu dáme – v dnešnej dobe sa to akosi vytráca. Plánujeme aj divadlo poézie, v ktorom si zoberieme na pretras rapové texty. Niečo z trošku iného súdka :). Premiéra sa bude konať 18.3 v Kultúrnom dome v Senci.
Máte nejaký odkaz pre našich čitateľov?
Hlavne aby chodili do divadla a premýšľali nad ním. Nie je nutné v ňom hneď hrať. Divadlo má úžasnú moc, pretože je blízko k ľuďom a dokáže im mnoho povedať. Len tomu treba byť otvorený a treba počúvať.
Foto: Pixabay
Video: YouTube
