Prečo je zdravé sebavedomie tak dôležité?
Už si počul o tom, aké je sebavedomie dôležité? A povedali ti aj, čo to sebavedomie vlastne je a ako si ho vybudovať? Prečo by si mal chváliť seba aj svoje okolie? Nielen na tieto otázky nám odpovedal zakladateľ občianskeho IPčko, PhDr. Marek Madro.
Ako by ste definovali pojem sebavedomie?
Nájsť nejakú presnú definíciu sebavedomia je pomerne náročné. Sebavedomie je spojené s pocitom istoty, emočnej stability, bezpečia s tým, že človek má dôveru v seba samého a ako si uvedomuje svoju vlastnú hodnotu a cenu.
Prečo je dôležité byť sebavedomý?
Zdravé sebavedomie je výsledkom adekvátneho sebapoznávania. Je spojené s poznaním vlastných osobnostných charakteristík či už kladných alebo záporných, silných aj slabých stránok, schopností či zručností. Ak teda jedinec dobre pozná sám seba, so všetkým čo k nemu patrí, vie adekvátne vyhodnotiť situáciu a stanoviť si primerané ciele a zažívať úspech, šťastie, ktoré plynie z bohatého využitia osobného potenciálu. Zdravé (adaptívne) sebavedomie má pozitívny vplyv na vnútornú aj sociálnu spokojnosť. Takéto sebavedomie jedinec získava v prostredí, ktoré mu dovoľuje zažívať úspech aj neúspech a kde má možnosť nápravy, ak zlyhá, bez trestajúcej kritiky. Možnosť nápravy hrá veľmi dôležitú rolu.
Poznáme však aj neprimerane nízke sebavedomie a neprimerane vysoké sebavedomie. Nízke sebavedomie vzniká v prostredí, ktoré je kritické a neponúka možnosť nápravy a následného úspechu - napríklad pri hyperkritických rodičoch. Takíto jedinci častokrát zažívajú ostrú kritiku, v ktorej sa poukazuje na chyby a nie na spôsob nápravy. Sú ochudobnení o možný rast a zlepšovanie sa. Nepoznajú svoje kladné stránky a ich ašpirácie sú podhodnotené. Zažívajú len malý alebo žiadny úspech, čo ich potvrdzuje v tom, že sú nedostatoční.
Naopak neprimerane vysoké sebavedomie vzniká v prostredí, kde jedinec nemá možnosť zlyhať. Kde zažíva len úspech a jeho chyby naprávajú ľudia okolo neho. Môžeme sa s ním stretnúť u hyperprotektívnych rodičov. Dostáva sa mu len pozitívnych ohlasov, čo mu bráni poznať svoje nedostatky a jeho ašpirácie bývajú premrštené a vedú ku sklamaniu.
Ako môže nedostatok sebavedomia ovplyvniť život človeka?
Nedostatok sebavedomia ovplyvňuje život jednotlivca komplexne, pretože ovplyvňuje jeho prežívanie, myslenie a správanie ku sebe samému aj k ostatným. Voči sebe môže prežívať celú škálu negatívnych pocitov od hanby, nedostatočnosti, slabosti a zlosti. Tie potom prenáša aj na iných. Napríklad pocit hanby sa prenáša do obavy zo zahanbenia sa v spoločnosti. Jedinec následne tiahne ku vyhýbaniu sa a opakovane sa oberá o zážitok seba samého, tu sa cyklus uzatvára.
Celému tomu nenahráva ani dnešná, na výkon orientovaná, doba, v ktorej sa nenosí byť slabý, nedostatočný, nemať špičkové výsledky. Na nedostatok sebavedomia vplývajú pochybnosti, ktoré dokážu „nahlodávať“ práve toto vnímanie samého seba a vieru v samého seba, čo vytvára priestor pre pocity úzkosti, strachu, bojazlivosti a frustrácie. Nie je možné, aby sme boli vo všetkom len „dobrí a vynikajúci“. Pomáha tomu „mapovanie“ samého seba – čo je to, v čom som dobrý, čo mi ide lepšie a naopak, čo je to, čo mi nejde úplne dobre, ale nie som preto menejcenný. Dôležité je uvedomenie si toho, že je v poriadku nebyť vo všetkom 100%, že je to normálne a neznižuje to moju vlastnú hodnotu.
Vo svojom okolí si všímam, že je často zamieňané sebavedomie a namyslenosť, aký je medzi nimi rozdiel? Ako vnímate takéto odsudzovanie spoločnosťou?
Áno, k takému zamieňaniu dochádza pomerne často, ale popravde je medzi nimi tenká hranica. Tú „zdravú“ dávku sebavedomia by mal mať každý človek. To načo zrejme narážate pramení zo sociokultúrneho kontextu. V postkomunistických krajinách, kde bolo zvykom byť súčasťou jedného organizmu, sa nenosilo podávať výkony vyčnievajúce zo šablóny. Táto pachuť po dobre odvedenej práci, tu zostáva napriek už pomerne individualistickej spoločnosti. Je to taký atavizmus z minulosti.
Rozdiel medzi nimi možno vnímať v tom, že namyslenosť je spoločensky vnímaná negatívne. Ľudia oceňujú zaslúžené výsledky, ale namyslenosť vycítia pomerne rýchlo. Namyslenosť lezie na nervy, zdravé sebavedomie ľudí priťahuje, v spoločnosti takýchto ľudí sa obvykle aj iní cítia dobre.
Množstvo ľudí je sebavedomých len pokiaľ nie sú v spoločnosti. Vtedy sa začnú porovnávať a svoje sebavedomie stratia. Ako sa naučiť neporovnávať sa s inými ľuďmi?
To, že je niekto sebavedomý neznamená, že nemá pochybnosti, strach zo zlyhania či obavy. Len s tým jemným detailom, že sebavedomí ľudia sa neboja robiť chyby. To je ten jemný detail, na ktorý som upozornil na začiatku a to je možnosť zmeny, opravy, zlepšenia. Častokrát sebavedomí ľudia ani nemusia byť úspešnejší. Len to, ako vnímajú zlyhanie, je iné. Zatiaľ, čo pre človeka s nízkym sebavedomím je zlyhanie potvrdením statusu quo. A pre človeka s neprimerane vysokým sebavedomím trpkým pádom z piedestálu. Zdravo sebavedomý človek vníma zlyhanie ako spätnú väzbu a príležitosť identifikovať prekážky a do budúcna niečo zmeniť, pripraviť sa vylepšiť. Zlyhanie je pre neho jednoducho normálne.
Uvedomiť si tento fakt a brať zlyhanie, ako formu poukázania na to, čo môžeme zlepšiť je dobrým prvým krokom. Cesta k sebavedomiu už zo samotného názvu vedie cez SEBA, nie cez iných.
Prečo je dôležité chváliť seba, ale aj svoje okolie?
Pochvala a uvedomenie si, že som niečo zvládol, prekonal, prijal výzvu aj fakt, že sú veci, v ktorých nemusím byť najlepší je silným motivačným faktorom do ďalších aktivít a budovania istoty v samého seba. Tak, ako pochvala pôsobí na nás, tak pôsobí aj na ľudí okolo nás.
Je to veľmi dôležité. Čo vnímam ako najdôležitejšie je to, akým spôsobom to robíme. Každý si asi zažil ,,pochvalu” a pochvalu. Kľúčové je oceňovať a hodnotiť správanie a nie osobnosť. Znovu to úzko súvisí s možnosťou nápravy, zmeny, zlepšenia. Ak hodnotíme osobnosť, ,,si taký/taká” môže to jedinec prijať ako fatalizmus, konštatovanie. Ak hodnotíme správanie, to je tvárne, možno ho zmeniť, dá sa na ňom zapracovať, zlepšiť ho. Správna pochvala sa dá naučiť a prináša skvelé výsledky.
Máte nejaké zaručené tipy na zlepšenie sebavedomia?
V prípade, že chcem zapracovať na svojom sebavedomí je naozaj dôležité vytvoriť si čas a priestor na to, aby sme sa venovali sebe, spoznávali sa, upriamili pozornosť na svoje hodnoty, nie iba na výkon. Pokojne si urobte aj zoznam svojich kvalít. Ak ste v procese hľadania, nechajte tomu priestor, vyskúšajte aj viacero vecí (napríklad voľnočasové aktivity). Komunikujte o tom sami so sebou, nastavte si to tak, že je to proces. Prijmite to, že nie všetko sa musí hneď a na 100% podariť.
Buďte k sebe láskavý. Skúste sa na zlyhania pozerať ako na príležitosť a poučení z tejto situácie hľadajte nové riešenie. Povzbudzujete a podporujete ľudí okolo seba? To isté urobte aj sebe. Ak ste v novej situácii a cítite sa neisto, dajte čas tomu, aby ste si zvykli na nové podmienky. Obklopte sa ľuďmi, ktorým dôverujte, ktorí vám sú oporou a pomôžu zvládnuť aj náročnejšie momenty, neizolujte sa a venujte sa veciam, ktoré vás tešia.
Je niečo, čo by ste naším čitateľom odkázali?
Spoznávate sa, hľadajte svoje kvality a prijmite fakt, že nie ste naprogramovaný stroj, ktorý musí podať 100% výkon. Je normálne, že sa niekedy niečo nepodarí. Hovorte o svojich pocitoch a obavách s niekým, komu dôverujte, napríklad aj anonymne u nás na www.ipcko.sk. Pomoc existuje.
IPčko.sk je internetová poradňa pre mladých, ktorá od roku 2012 poskytuje anonymnú bezplatnú pomoc vďaka vyštudovaným psychológom, dobrovoľníkom.
Foto: Pexels
