Duševné zdravie je téma, ktorá je aj v modernej spoločnosti stále tabu. Rôzne známe osobnosti, organizácie, projekty či lekári sa snažia prispieť k jej normalizácií. Ako to však vyzerá, keď sa do cesty postaví celosvetová pandémia, ktorá znamená vytrhnutie z bežného života?
Dni trávené v izolácií, obavy z neistoty či nedostatok sociálneho kontaktu sa stali dôvodmi, prečo je mentálne zdravie ľudí počas pandémie výrazne horšie. Zmenil sa náš spôsob života, prostredie a mnohí stratili istoty, ktoré mali. Podľa štatistík amerických vedcov je v súčasnej situácií takmer dvakrát väčšie riziko diagnostikovania duševnej choroby u jedinca, ktorý ju predtým nemal.
Viac ľudí začalo vyhladávať pomoc, alebo len získali väčšiu potrebu o svojich problémoch rozprávať. Linky dôvery sa tak stali vytaženejšie. Podľa Mareka Madra, zakľadateľa projektu IPčko.sk, sa v ich online poradni počet správ šesťnásobne zvýšil. Počet kontaktov o samovražde stúpol päťnásobne. Práve z dôvodu pandémie koronavírusu vytvorili nový projekt – Krízová linka pomoci. Funguje aj telefonicky, aby bola dostupná aj pre ľudí, ktorí nepoužívajú internet, najmä seniorov. V súčasnej situácií nie sú len fyzicky najrizikovejšiou skupinou, ale aj jednou z psychicky najzranitelnejších.
Virtuálna škola, virtuálni kamaráti
Žiaci a študenti základných, stredných aj vysokých škôl sú ďalšími, pre ktorých znamenala pandémia úplnú zmenu režimu. Niekoľko hodín denne musia sedieť doma a pozerať sa do obrazoviek počítačov. Toto môže mať negatívny dopad ako na fyzické, tak aj na duševné zdravie. „Snažím sa dodržiavať režim, ktorý som si stanovila,” vraví Katarína, študentka Katedry žurnalistiky FiF UK. „Ráno po zobudení sa naraňajkujem, zapnem počítač a pracujem. Každé dve hodiny si dám pauzu, kedy sa idem prejsť, pozriem si seriál alebo cvičím. Aspoň takto sa snažím udržať svoje psychické zdravie.”
Problém, ktorý má veľa mladých ľudí je nedostatok ľudského kontaktu. Pandémia priniesla so sebou aj obmedzenie stretávania. Pocit samoty je jedna z vecí, ktorú zažíva veľká časť študentov, ktorí boli vytrhnutí zo školského prostredia. „Pokúšam sa udržiavať kontakty s kamarátmi aspoň online,” hovorí študentka žurnalistiky na Univerzite Komenského Michaela.
Keďže ešte nie je známe, kedy sa žiaci a študenti vrátia do škôl, je dôležité, aby si nastavili režim, ktorý im vyhovuje. Dôležitou súčasťou dňa by podľa rôznych odborníkov mala byť aj prechádzka v prírode, alebo mestom či dedinou. Už vyššie spomenuté kontakty s priateľmi môžu mať taktiež priaznivý dopad na duševné zdravie. Nesmie chýbať zdravá strava či pauza medzi hodinami a prednáškami.
Foto: Unsplash
