Každý si určite pamätá minuloročné parlamentné voľby, ktoré už boli poznačené rozšíreným fenoménom nazývaným sociálne siete. Tento trend bude stále len narastať, keďže predstavuje najlacnejšiu formu reklamy. Vieme teda aké to bolo minulý rok, môžeme si domyslieť, aké to bude v ďalších rokoch, ale tušíme vôbec, aké to bolo kedysi?
Júnové parlamentné voľby 1990 médiá označovali ako prvé slobodné voľby po štyridsiatich rokoch. Kandidovalo v nich 21 politických strán, no ich volebné programy boli takmer identické. „Odlišnosti možno hľadať v rozsahu, jazyku a štýle, nie však v hlavných programových tézach,“ skonštatoval pre denník Pravda Oskar Krejčí, český politológ známy aj na Slovensku. Politické strany a hnutia v nich sľubovali, že budú rozvíjať najmä sociálne orientovaného trhové hospodárstvo a budovať právny štát, starať sa o národnú bezpečnosť a ochraňovať životné prostredie. Odlišovali sa len v témach, o ktorých strany hovorili hmlisto ako napríklad privatizácia, reštitúciách, novom štátoprávnom usporiadaní a lustráciách. O vstupe do Európskej únie alebo do NATO sa ešte neuvažovalo, aj keď sa strany prihovárali za rozšírenie vzťahov s „krajinami Európskeho spoločenstva.“ V tom čase stále existoval varšavský pakt i RVHP. Pred voľbami predchádzali kampane, ktoré trvali až 40 dní. Moratórium sa začínalo 48 hodín pred otvorením volebných miestností a platilo aj počas volieb.
Guláš a pivo zdarma
Každá strana mala právo na štyri hodiny vysielacieho času denne v štátnej televízii a rozhlase, uvádza Pravda. Tieto parlamentné voľby nepozostávali z reklamných kampaní v podobe bilbordov, reklám v novinách, televízií, rádiách, dokonca sa ani nevydávali knihy o chybách známych predstaviteľov politických strán. Strany sa propagovali hlavne na mítingoch, kde nesmel chýbať guláš a pivo zdarma. Mestá boli polepené plagátmi. Napríklad na plagáte Kresťanskodemokratického hnutia bola zobrazená ruka pod ktorou sa nachádzala rozbitá červená hviezda ako symbol zničeného komunizmu. Nad hviezdou bol umiestnený nápis „Stop komunizmu!“. Ďalším propagačným prostriedkom boli biskupi. Tí v dali v pastierskom liste najavo, aby veriaci dali hlas stranám, ktoré sa postavili na stranu rozvoja kresťanstva.
Takúto účasť asi už nezažijeme
V piatok 8. júna 1990 sa na parlamentných voľbách zúčastnilo až 95,39% oprávnených voličov. Neodradilo ich v tom ani nepriaznivé počasie v podobe prehánok skoro na celom území Slovenska. Z 21 strán sa do Slovenskej národnej rady dostalo sedem. Verejnosť proti násiliu, Kresťanskodemokratické hnutie, Slovenská národná strana, Komunistická strana Československa, Demokratická strana a Strana zelených. Od roku 1882 do roku 1992 volebné kvórum predstavovalo 3%. Dnes predstavuje 5%.
Na ustanovujúcej schôdzi SNR 26. júna 1990 sa zišlo 147 zo 150 zvolených poslancov, ktorí do rúk predsedu Slovenskej národnej rady Rudolfa Schustera zložili poslanecký sľub. Za predsedu SNR bol tajným hlasovaním zvolený František Mikloško zo strany Verejnosť proti násiliu. Za prvého podpredsedu SNR Ján Čarnogurský z KDH. Podpredsedami SNR sa stali Ján Klepáča (KDH), Lászlóa Nagya (VPN-MNI), Milana Zemka (VPN) a Oľgu Keltošovú (DS).
Zdroj: Pravda, Aktuality, SME
Foto: Pixabay
