Všimli ste si niekedy, že veci, na ktoré klikáte na internete, sa vám „záhadne“ začnú vo zvýšenej miere objavovať či už medzi reklamami alebo navrhovanými stránkami na Facebooku? Táto „záhada“ sa volá algoritmus a vie o vás viac, než si myslíte. Slovo pochádza z latinského prepisu mena perzského matematika al-Chorezmího. Takže je to všetko len o jednotkách a nulách.
Hlavnou úlohou algoritmu je definovať vaše preferencie, s ktorými sa podelíte s internetovým vyhľadávačom či sociálnou sieťou a na ich základe vám ponúknuť produkty a služby, ktoré by vás mohli zaujímať. Na Youtube sú to napríklad odporúčané videá, v internetových obchodoch kolónka „mohlo by sa vám páčiť“. Nič nové nezadávate, počítač pracuje len s dátami, ktoré ste mu už poskytli. Ak sú správne, všetci sú spokojní. Ak sú skreslené alebo nepresné, algoritmus to netuší, lebo pracuje len s tým, čo má k dispozícii. Netreba sa preto stopercentne spoliehať na technológie.
Ak je použitý vo všetkej počestnosti a firma vás cezeň nechce oklamať a okradnúť, všetko je v poriadku. Môžete však natrafiť aj na menej čestné úmysly. Ak máte napríklad finančné problémy a potrebujete rýchlo požičať peniaze, algoritmus to na základe dát zistí a pred vami je odrazu nekonečné množstvo ponúk na super rýchle pôžičky. Misia splnená, obchodník (či v tomto prípade skôr podvodník) vás už má v hrsti.
Systém sa zdokonaľuje sám, ide o takzvané „autonómne učenie“. Nie je preto úplne jasné, s akými dátami pracuje. Takže keď sa niečo pobabre, nie je za to v podstate nikto zodpovedný. Preto tie obavy zo zneužitia osobných údajov. Svet preto volá po určitej regulácii, aby sa napríklad číslo kreditnej karty, zadané do objednávky v internetovom obchode nepotulovalo kade-tade po sieti. Cez všetku skepsu sú však títo roboti skvelý technický výdobytok, ktorý má v prvom rade pomôcť. Vám nájsť vyhovujúci tovar alebo službu, obchodníkovi klienta, ktorý uňho minie svoje peniaze a ešte sa rád vráti.
Foto: Pexels
