„Prečo nie?“ – bola odpoveď na otázku od mojich kamarátov, keď sa ma spýtali, prečo chcem ísť do Slovinska. Zistiť ako veľmi sa nám táto krajina okrem názvu podobná a, samozrejme, navštíviť jedno z jej najznámejších miest – jazero Bled.
Ku konečnému rozhodnutiu navštíviť Slovinsko výrazne pomohli cenovo dostupné lístky, ktoré ponúkal autobusový dopravca Flix Bus. Obojsmerný lístok stál 40 eur. Po ceste tam sme síce museli prestupovať vo Viedni, kde sme sa skoro na dve hodiny zašili do nadchodu, pretože z Bratislavy sme vyrazili o pol piatej ráno, čiže keď sme dorazili do Rakúska bolo všetko zatvorené. Boli sme aj nevyspaní a najteplejšie v marci, kedy sme sa rozhodli tento výlet uskutočniť, rozhodne nebolo. Najväčšou útechou pre nás bolo nabalené jedlo, ktoré sme si poctivo zobrali ako správni Slováci.
Aj keď cesta trvala viac ako šesť hodín, bola v rámci možností príjemná a ubehla rýchlo. Autobus nás vyložil na autobusovej stanici, ktorá je blízko centra mesta, takže bolo veľkou výhodou, pretože ubytovanie sme mali kúsok odtiaľ.
Ubytovanie sme si vopred vybrali cez Booking. Vyšlo nás 50 eur za dve osoby na dve noci. Toto miesto nám pripomínalo slovenské internáty, ale na prespatie a krátky čas, čo sme na izbe strávili, nám to bohato stačilo.
Centrum mesta ma veľmi očarilo. Podľa mňa každé mesto obohatí, ak cez jeho centrum preteká rieka a tu to nebolo inak. Popri rieke Ľubľanice je dlhá pešia zóna z oboch strán. Tu bolo vidieť, že aj Slovinci majú čo to z južanskej nátury a radi dlho vysedávajú v kaviarňach pri vode. Nájdete tu tiež jedlo na každom roku. Ich miestnou pochúťkou je Burek, ktorý môže byť pripravený na sladký alebo slaný spôsob. Cesto je niečo medzi langošom a štrúdľou naplnené ovocím, mletým mäsom, zemiakmi, syrom, špenátom alebo inými náplňami, upečené vo veľkej peci. Nebolo to najlepšie jedlo na svete, ale za sumu 1 euro sa z toho najete ako králi.
Ľubľana patrí k najmenším hlavným mestám v Európe. Preto tu od seba nie je nič ďaleko. Centrum mesta sme mali pozreté za jeden deň. Ešte doma sme si vytvorili mapu s miestami, ktoré chceme vidieť, a preto obehať ich bola hračka. Vybrali sme si pamiatky ako Dračí most, Butchers bridge, ktorý v preklade znamená Mäsiarsky most, čo je celkom vtipné, keďže práve naň zaľúbené páry vešajú zámky s ich menami. Ďalej Ľubľanský hrad, z ktorého je výhľad na celé mesto alebo unikátne trojmostie, ktoré sa tiahne ponad rieku Ľubľanica a tvorí hlavné centrum mesta. Oproti mostu sa nachádza krásny Františkánsky kostol Zvestovania v barokovom štýle s výraznou červenou fasádou, ktorý určite stojí za nahliadnutie.
Druhý deň sme mali v pláne navštíviť Bohinjské jazero a jazero Bled. Na autobusovej stanici sme nastúpili do autobusu, kúpili lístok a vyrazili. Bohinjské jazero a domčeky okolo pripomínala lyžiarsku dedinku. Zem bola pokrytá snehom, pritom v Ľubľane po ňom nebolo ani stopy. Ale niet sa čomu čudovať, pretože sme sa nachádzali na úpätí Južných Álp. Dokonca sme po ceste v autobuse natrafili na partiu anglicky hovoriacich ľudí, ktorá mala zjavne namierené na svah. Na tomto mieste panoval úžasný pokoj a idylku podčiarkla babička, ktorá prišla nakŕmiť kačky sediace na hladine jazera.
Hneď potom, ako sme sa poriadne pokochali výhľadom, sme opäť nastúpili na autobus a presunuli sa do mesta Bled. Tu to už nepripomínalo raj pre lyžiarov. Hotely a reštaurácie na každom kroku boli pripravené splniť každé prianie návštevníka. A tých tu bolo dosť. Všetkých sem prilákal asi najznámejší ostrovček Slovinska. V strede jazera Bled sa nachádza malí kus zeme, nazývaný aj Slza uprostred jazera, na ktorom stojí kostolík Nanebovzatia Panny Márie a púta pohľady všetkých naokolo. Odtiaľto pochádzajú tie známe fotky, ktorými Slovinsko láka turistov. Okolo celého jazera vedie chodník, po ktorom sa dá prejsť. Počas celej cesty máte výhľad na ostrovček a skutočne sa nedá odolať urobiť si milión fotiek z každej strany. Síce si poviete, že táto je skutočne už posledná, ale potom sa dostanete na koniec cesty a tam na nad jazerom objaví Bledský hrad a nakoniec foťák predsa neodložíte.
Ak si dáte námahu vyjsť na hrad a nájsť výhľad, ktorý vám nebudú zakrývať stromy, uvidíte celé jazero priamo pod vami.
Musím však povedať, že od tohto miesta som očakávala omnoho viac, a ak by som si mala vybrať medzi dvomi jazerami, ktoré sme navštívili, tak pre mňa väčším zážitkom bolo Bohinjské jazero.
Večer sme sa vrátili naspäť do Ľubľany a naposledy sa prešli po meste, navečerali sa a išli pomaly na izbu baliť, pretože ráno nám odchádzal autobus domov do Bratislavy.
Cesta opäť ubehla rýchlo. Ani sme sa nenazdali a znova sme boli naspäť v realite každodenného života a povinností.
