Tam, kde sa dnes odrážajú slnečné lúče od vĺn Oravskej priehrady a kde sa môžeme plaviť loďou a započúvať sa do žblnkotania vody či škrekotu čajok, presne tam, kedysi v Oravskej kotline pretínanej riekami Biela a Čierna Orava ležali dediny Ústie, Slanica, Osada, Hámre a Lavkovo. Bývali obyvatelia týchto dedín si na ne určite spomínajú aj v súčasnosti a radi históriu predávajú aj svojim potomkom.
Pre mnohých ľudí je prirodzené, že Oravská priehrada je súčasťou Hornej Oravy a nikto sa veľmi nezamýšľa nad jej históriou. Ale ako každú priehradu, tak aj túto postavili ľudské ruky. Ale tentokrát bol zásah ľudí do prírody pozitívny.
Keďže na Orave často prší a v zime sneží, je toto územie náchylnejšie na záplavy. Kedysi odlesnené okolie Oravskej kotliny teda nebránilo odtekaniu vody a v dedinkách už vyššie spomenutých bývali často povodne. A tak bola v roku 1870 a potom počas prvej svetovej vojny vypracovaná štúdia a projekt priehrady na Orave.
Obyvatelia dedín boli vysťahovaní do okolitých obcí ako sú Tvrdošín alebo Námestovo. S budovaním priehrady sa začalo v roku 1941 a bola dokončená v roku 1953 spustením prvej turbíny. Jej rozloha je 35 km2. Hĺbka pri priehradnom múre nadobúda aj 35 m a jej priemerná hĺbka je 15 m. Už z čísel môžeme usúdiť, že to je najväčšia priehrada na Slovensku.
A čo zostalo zo zaplavených dedín? Len ostrov, na ktorom je kostolík premenený na galériu umenia a jedenásť zastavení Kalvárie. A samozrejme, spomienky.
FOTO: Matipupa, Casey Turner
