Zo série (ne)populárnych tém prinášam pohľad na problematiku, ktorá sa nachádza kdesi pod čiarou rozhovorov. Čosi ako poznámky, ktoré nikto nečíta.
Pochádzam z okolia Prešova, častokrát sa stretávam s nálepkou „východniarka“, podfarbenou nelichotivým podtónom. Nosí totiž v sebe jemnú, hoci horkú príchuť názorov ako: zaberáš miesto, kradneš prácu. Kvôli takým ako ty sú vlaky preplnené, váš prízvuk je nechutný. Po skúsenosti, kedy ma zaskočili otázkou, či sa na víkend vraciam domov na Ukrajinu sa ma dovtedy statočne ignorované narážky začali dotýkať. Vynorila sa vo mne otázka. Som tu nevítanou menšinou?
Je všeobecne známe, že v Bratislave pôsobí veľa východniarov. Chcela som sa s niektorými porozprávať, aby mi priniesli ich pohľad na vec; ako sa aklimatizovali, čo je podľa nich zdrojom akejsi nevôle voči východu a ako sa s tým vyrovnali. Sústredila som sa predovšetkým na študentov, keďže k tým mám najbližšie. Vo všeobecnosti mi študenti poradili, aby som to brala s humorom. Navyše, všetci opýtaní potvrdili, že po čase prvoplánovým posmeškom odzvoní a ak nie, mám sa obklopiť menej predpojatými ľuďmi. Moja sestra, ktorá sa v Bratislave usadila, mi prízvukovala, aby som to brala ako výhodu.
„Pracujem v AT&T. Poznám tu približne 30 ďalších východniarov, všetci na významných postoch. Pozri sa do telky – ďalší úspešní z východu. Máme výborné školy, kapely, podnikavých ľudí, talentovanú mládež, držíme folklór nad vodou. Už nie sme na okraji spoločnosti."
Zistila som, že moje zlé skúsenosti ešte neznamenajú všeobecne pretrvávajúce, nepohostinné ovzdušie. Existujú východniari, ktorí za 5 rokov pôsobenia v Bratislave nepočuli na svoj pôvod jedno krivé slovo. Práve naopak. Napríklad Baška, študentka konzervatória nikdy nezanevrela na svoj východniarsky slovník.
„Stretla som sa len s pozitívnymi ohlasmi. Spolužiaci priamo z Bratislavy ma prosili, aby som ich začala učiť nejaké slovíčka. Nikomu z môjho okolia to nepríde pod úroveň, a teda ani mne.“
Baška však ďalej priznáva, že ak by sa s pozitívnymi ohlasmi nestretla už na začiatku, asi by to brala inak. Na druhej strane, môj bratranec Patrik nemá na svoje pôsobenie v Bratislave veľmi dobré spomienky.
„Kolektív v práci ma nikdy neprijal. Myslím, že to bolo preto, že som bol pre nich východniar, ktorý vyfúkol prácu dobrému chlapovi, rodenému Bratislavčanovi, a ja som pritom nemal v Bratislave ani len trvalý pobyt. Zožieralo ich, že ich kamarát skutočne potreboval tú prácu. Ale ja tiež. A evidentne som v nej bol lepší."
Osobne si myslím, že mnohí ľudia veria stereotypom. Stretla som sa však aj s opačným postojom, preto zastávam názor, že ak je spoločnosť rozumná, ľudia si vytvoria úsudok na základe jednotlivca, nie masy. Týmto spôsobom, odhliadnuc od delikventov, bratislavskí rodáci nemajú problém s nikým. Snažím sa veriť, že rodáci si začínajú zvykať „cezpoľných" už považujú za stabilnú súčasť mesta, za obohatenie.
Podľa Dominiky majú spomínané stereotypy či predsudky isté opodstatnenie. Hovorí, že rovnako ako som sa ja stretla s nepríjemnými Bratislavčanmi, ona sa stretla s ešte nevychovanejšími východniarmi. Tvrdí, že každá minca má dve strany a je potrebné pochopiť obe. Bratislava bojuje s veľkým počtom ľudí, ktorí tu pôsobia, ale napríklad poplatky za odpad platia niekde inde. Je tu problém s parkovacími miestami, avšak mesto dostáva relatívne málo dotácií. Podľa nej by sa to však nemalo prisudzovať len východniarom. Hoci pravdou ostáva, že vďaka nášmu typickému prejavu sme ľahko zapamätateľní.
Dominika udrela klinec po hlavičke. Nemôžeme sa hnevať za niektoré (aj keď kruté) posmešky, pretože sú často pravdivé. Musíme sa naučiť viac sa sústrediť na pozitívne reakcie, nie na negatívne. Veď ako to s negatívnymi vecami býva, netreba si nad nimi priveľmi lámať hlavu. No a napokon, je potrebné, aby sme boli za každých okolností stotožnení s tým, odkiaľ pochádzame. Vrátane všetkých zlozvykov i cností.
A skutočne. Akonáhle je človek sám sebou, nezačervená sa, keď mu unikne prízvuk na predposlednú slabiku, dokáže prijímať narážky a s nadhľadom ich opätovať, Bratislava sa vlastne stane východom. A tak aj niekto ako ja môže naďalej pôsobiť „medzi svojimi“ – medzi tými, ktorí sa rozhodli bývať, pracovať, študovať v hlavnom meste. Bratislava nás všetkých spája. Bratislava je (aj) východ. Bratislava je východ, stred, západ a je to pre ňu veľký kompliment.
Foto: Pexels
