Žena v domácnosti. Každý sa nad touto prácou len zasmeje. ,,Je to tá najľahšia práca. Však nerobí nič fyzicky náročné. Nemá žiadneho šéfa. Sama si je pánom.“ to vám odpovedia asi všetci. Ale je to skutočne tak? Je to až tak ľahké? Podľa mňa určite nie. Vstáva skoro ráno, aby deťom a manželovi pripravila raňajky. Manželovi dá sladký bozk a popraje mu krásny deň. Deti odprevadí do školy. Po raňajkách pripravuje obed. Behá k sporáku, chladničke, do obchodu, ak ešte niečo potrebuje. Všetko musí stihnúť, kým sa vrátia hladné žalúdky zo školy. Popri varení musí aj upratať. U malých krpcov sú to neupratané postele, rozhádzané hračky po zemi a ak má malé bábätko, tak sa popri tom starať aj oň. No detskou izbou sa to nekonči. Musí upratať manželove ležiace ponožky a slipy na zemi a kuchyňu, ktorá ostala po raňajkách hore nohami. Už sa vám to nezdá také ľahké? To ešte nie je koniec! To sa len všetko začína. Ešte treba vyprať, vyvešať, vyžehliť. Nesmieme, samozrejme, zabudnúť na utieranie prachu, vysávanie, zametanie a na všetky bežné práce, ktoré treba spraviť – však je celý deň doma a má „kopec“ času. Ona to zvládne. Veď to nie je náročné. Tak čo keby ste si to s jednou s tých žien v domácnosti vymenili? To sa vám už nepáči! Už to nie je zrazu taká ľahké?
No ona musí ešte prichystať večeru a zasa všetko upratať. To sú len fyzické práce. Ona musí zdolávať každodenné nekonečné boje so svojimi láskami, aby išli do školy. Po škole s nimi spraviť domáce úlohy. Vysvetľovať im stále dookola, že škola je potrebná a počítač si môžu zapnúť až po úlohách. Musí vedieť, kde sú jej deti, keď idú von a neustále na nich dohliadať, však je za ne zodpovedná. Musí sa starať o ich hygienu, či si ráno a večer poriadne vyčistili zuby, či si pred jedlo umyli ruky, jednoducho ich kontrolovať. Stáť vždy pri nich a byť ich oporou. Byť matkou ale aj kamarátkou. Pomáhať im v ich ťažkostiach, ale napriek tomu ich stále nosiť v srdci. Na rodičovských združeniach ich brániť ako levica svoje mláďatá, že oni to určite nespravili. Musí im veriť. Veriť, že ich dobre vychovala a pripravila do sveta. No musia jej aj veriť oni. Vyrozprávať jej svoje najtajnejšie tajomstvá, najväčšie sklamania ale sa aj podeliť s ňou o ich radosť. Musí všetko brať s milotou a nadhľadom, aby ich uistila, že všetko dobre dopadne, že svet nie je až taký zlý.
Všimli ste si koľkokrát som použila slovo musí? Veľakrát. Ale pravda je, že nemusí. Ona to chce. Chce byť tou dokonalou manželkou, matkou, priateľkou. Chce dokázať, že pre ňu nie je nič problém. Ona vie všetkou zvládnuť s úsmevom. Ona všetkých drží pri sebe a stará sa o nich. Bez nej by nebolo nič. Takže ona to všetko musí ale zároveň aj chce.
Niekto si myslí, že práca v domácnosti nie je robota. Podľa mňa je. Je ešte náročnejšia ako všetky ostatná. Predstavte si hocijakú prácu. V nej máte presne stanovený čas od kedy a ako dlho pracujete. Ona pracuje stále. Keď sme chorí, stará sa o nás dňom i nocou. Robí nám teplé polievky a natriasa vankúše. Určite je z toho všetkého unavená. Vtedy si bežný človek zoberie dovolenku. Ona nemôže. Nedostáva ani výplatu. Niekto si za zarobené peniaze kúpi strašne drahé auto a pýši sa s ním na cestách. Ona môže len zobrať svoje deti za ruku a isť s nimi na ihrisko. No keď sa na ňu jej dieťa usmeje a povie, ako veľmi ju ľúbi a dá jej veľkú pusinku na líčko, to je tá najväčšia odmena.
Po takomto dni sa ale nemôžu sťažovať. Musí privítať svojho manžela s úsmevom na perách. Musí byť opäť tou sviežou, sebavedomou a optimistickou manželkou. Aj keď vie, že to nie je ľahké, ale robí to s láskou v srdci.
