V priestoroch KC Dunaj sa v októbri diskutovalo o výzvach a problémoch, ktoré so sebou prináša najväčšia sociálna sieť. Desiatky záujemcov si vypočuli názory politológa Erika Láštica a novinára Filipa Struhárika, ktorých diskusiu viedol filozof Fedor Blaščák.
Propaganda na Facebooku ako súčasť hry. Tak znel názov podujatia, ktoré prilákalo do KC Dunaj prevažne mladšie obecenstvo. Diskusia sa uskutočnila iba niekoľko dní po tom, čo zakladateľ najväčšej sociálnej siete Mark Zuckerberg zverejnil dokumenty poukazujúce na to, že počas minuloročných amerických prezidentských volieb si tritisíc presne cielených reklám objednala propagandistická skupina z Petrohradu, známa ako Internet Research Agency. Reklamy mali hodnotu až stotisíc dolárov a odhalili ďalšie podrobnosti týkajúce sa ruských snáh o ovplyvnenie výsledku volieb.
Aj to pomohlo k otvoreniu širšej diskusie o tom, či by sa najväčšia sociálna sieť mala regulovať. „Je veľmi dobré, že už sa o tom hovorí, pretože tento problém pre nás nie je nový. Vieme o ňom už roky, ale od Brexitu a amerických prezidentských volieb už o ňom aj diskutujeme,” povedal novinár Denníka N Filip Struhárik. „Je dobré, že Facebook, dotlačený americkými úradmi, s nimi začal spolupracovať a zverejnil informácie, ktoré má a aj sám začal robiť vnútornú investigatívu toho, čo sa vlastne deje. Je to veľmi dôležitý krok a zároveň je dobré, že Zuckerberg si uvedomil, že Facebook je súčasťou problému. Dlhodobo to popieral, ale už sa aj ospravedlnil za to, že povedal, že by bolo šialené myslieť si, že Facebook dokáže ovplyvniť voľby v USA.”
Okrem americkej iniciatívy prebieha snaha o rozsiahlu reguláciu zverejňovania obsahu na Facebooku aj v Európe. Snahou preventívneho pôsobenia proti nenávistným komentárom a dezinformáciám sa prezentuje najmä Nemecko. „Možno budeme musieť internet aj regulovať, čo je pre mnohých nepredstaviteľné, pretože veľa ľudí ho považuje za niečo ako náboženstvo, niečo čo je nad právom a do čoho by politici nemali "vŕtať’. Ja osobne som však rád, že sa vedie diskusia o tom, že nejaké regulácie by mohli prísť a že aj sociálne siete sa budú musieť prispôsobovať tomu, aké pravidlá dlhodobo uznávame,” povedal Struhárik.
Ohrozuje Facebook liberálnu demokraciu?
„Facebook sa doteraz správal ako veľká korporácia, ktorú nemuselo až tak veľmi zaujímať, čo si jednotlivé štáty myslia, pretože je dostatočne veľký a silný na to, aby s nimi mohol začať vyjednávať, ale nevyhnutne do vzťahov na úrovni jednotlivých štátov nevstupuje,” opvedal politológ Erik Láštic. „Ak sa pozrieme na americké voľby, tak je zrejmé, že sociálne médiá v nich zohrali významnú úlohu. Zároveň ale musím povedať, že s veľkou pravdepodobnosťou iba amplifikovali to, čo v spoločnosti bolo. Facebook podľa mňa v tomto momente slúži ako platforma na to, aby sa čoraz viac polarizovali spoločnosti. Toto je podľa mňa problém, ktorý Facebook prehlbuje.”
Láštic ďalej hovoril o Zuckerbergových vyjadreniach o opatreniach, ktoré by mali liberálnu demokraciu posilniť. „To, čo bude robiť, by malo v konečnom dôsledku posilňovať demokraciu a dávať hlas ľuďom. Zuckerberg tvrdí, že Facebook bude silou dobra v boji za liberálnu demokraciu. Fascinovalo ma, že je to cieľ jednej z najväčších amerických spoločností. Zakladateľ Facebooku používal rétoriku, ktorá nemá nič spoločné s biznisom, nehovoril nič o tom, čo budú robiť, aby mali lepšie zisky, naberali nových užívateľov a udržiavali súčasných. Hovoril o tom, že bude úzko spolupracovať tak, ako to už napríklad robí s nemeckou volebnou komisiou, aby voľby v Nemecku prebehli regulérne,” povedal politológ Láštic.
„Silný politický rozmer vnímam na jednej strane pozitívne, pretože Facebook je stále médiom "rovesníkov'', ale súčasne vnímam s obavou aj hľadisko, že Facebook je najsilnejšia komerčná platforma pre reklamu. Snaha viac zasahovať do obsahu nemusí nevyhnutne znamenať, že zásah bude posilňovať liberálnu demokraciu a hlasy v nej. Je to snaha upravovať to, čo sa nám zjavuje na internete. Drvivú väčšinu tejto práce robia naprogramované softvéry, ktoré niečo vyhodnocujú na základe algoritmov, jednoducho je to niečo neosobné. Ak do toho pridáme armádu ľudí, tí prinesú do usporiadania osobný vklad. Facebook s tým však mal problém minulý rok, keď sa ukázalo, že administrátori, ktorí boli "trošku doľava", prirodzene preferovali príspevky, ktoré "doľava" išli,” upozornil Láštic. „Teraz úplne nevidím riešenie. Neviem ani, kam by nás to riešenie malo vrátiť, pretože neviem, ktorá doba bola úžasná a kedy sme boli všetci informovaní občania a rozhodovali sme sa vo voľbách na základe objektívnych faktov. Toto neviem,” dodal politológ.
