Gröhling zrušil maturity, hodnotiť sa bude ako minulý rok
Ministerstvo školstva rozhodlo, že sa v školskom roku 2020/2021 ruší písomná forma internej časti maturitnej skúšky. Známku z ústnej maturity, praktickej maturity a jej teoretickej časti nahradí priemer známok študenta. Priemer sa vypočíta z koncoročných vysvedčení žiaka a z posledných dvoch polročných vysvedčení, na tlačovej konferencii to uviedol minister školstva Branislav Gröhling.
Systém pre tento rok je nastavený tak isto ako ten minuloročný. Všetky informácie upresní rozhodnutie ministerstva školstva, ktoré je na ministerskom webe. Gröhling spomenul aj situáciu vo Veľkej Británii, Severnom Írsku a Škótsku, kde svoju verziu maturity zrušili tiež.
„Známka žiaka na maturite bude odrážať celé štyri roky jeho práce a jeho kontinuálne výsledky počas celého štúdia na strednej škole. Nemôžeme preto tvrdiť, že by títo žiaci nepracovali, alebo že by sa neučili. Žiaci sa počas celého štúdia učili štyri roky, boli preverovaní štyri roky, boli známkovaní a hodnotení, štyri roky sa vzdelávali a pripravovali, či už na ďalšie štúdium alebo následne na prácu. Tieto štyri roky sa premietnu do ich výsledného hodnotenia a ide o spravodlivé hodnotenie, ktoré odráža prácu žiaka počas celého štúdia,“ povedal minister a upozornil, že sa žiaci aj naďalej musia zúčastňovať vyučovania, inak im hrozia komisionálne skúšky.
Pre nepriaznivú pandemickú situáciu ministerstvo oznámilo 4. januára zrušenie externej časti maturity, teda písomných testov z NÚCEMu. Do konca marca sa malo vyjadriť k termínom písomnej formy internej časti (slohu) a stanoviť termín ústnej skúšky.
Minister však pripomenul, že druhá vlna koronavírusu Slovensko a iné krajiny zasiahla oveľa intenzívnejšie ako prvá. Výsledkom bol najvyšší počet nakazených a vážnejšia pandemická situácia. Podľa Grohlinga sa ministerstvo snažilo urobiť všetko preto, aby školy mohli aj napriek tomu bezpečne fungovať. Umožnili prednostné očkovanie učiteľov a zamestnancov škôl. Aktuálne je na Slovensku zaočkovaných 500 000 ľudí a z toho 10 percent tvoria pracovníci v školstve. Ide o viac ako 50 000 učiteľov a zamestnancov škôl.
Ministerstvo vyžadovalo, aby školy dodržiavali nariadenia a hygienické opatrenia, aby dozerali na nosenie rúšok v škole. Distribuovalo respirátory zo štátnych hmotných rezerv dvakrát po 270 000 kusov. Zákonným spôsobom umožnilo používať nevyčerpanú sumu zo vzdelávacích poukazov. Uplatnilo regionálny prístup školského semafóru, čo znamenalo, že ak sa na škole objavila nákaza, tak mohol regionálny úrad verejného zdravotníctva, alebo riaditeľ so súhlasom zriaďovateľa, zatvoriť triedu, alebo školu a tým tak bolo umožnené flexibilne, individuálne a pohotovo reagovať na situáciu priamo u nich. Minister uznal, že školy, riaditelia a učitelia postupovali v tomto období naozaj zodpovedne, ale aj napriek ich snahe a ministerstva školstva sa v iných sférach života nepodarilo dostať pandémiu pod kontrolu, čo znamenalo negatívne dopady aj pre školstvo.
Epidemiológovia neschválili otvorenie všetkých internátov. Vzhľadom na vyšší počet nakazených sa viaceré triedy, či školy zatvorili na dlhšiu dobu a aj to opäť maturantom skomplikovalo proces prípravy na skúšku.
Podľa Gröhlinga je podstatné otvoriť diskusiu o samotnej forme ukončovania stredoškolského štúdia. „Je veľmi dôležité, aby ministerstvo ako také do budúcna začalo zvažovať, či by výslednú známku na maturite nemal tvoriť aj priemer známok za 4 roky, alebo či by maturita nemohla prebiehať inou formou, napríklad formou samostatnej práce a projektu,“ povedal.
Foto: Facebook/Branislav Gröhling
