Od roku 1993 je 1. november dňom pracovného pokoja. Pre študentov a väčšinu pracujúcich to znamená deň voľna, ktorý zväčša trávia návštevou cintorínov a spomienkou na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami.
Dnes sviatok vnímame najmä z kresťanského hľadiska, ale v minulosti tomu bolo inak. Kelti ešte pred naším letopočtom vnímali noc z 31. októbra na 1. novembra ako symbolický prechod medzi letom a zimou, počas ktorého mŕtvi schádzajú na zem, aby si vybrali telo, v ktorom sa na najbližší rok usadia. Zo strachu im preto prinášali rôzne dary a obety.
Kresťanské rozmery sviatku siahajú do začiatku siedmeho storočia po Kristovi a pripisujú sa vtedajšiemu pápežovi Bonifácovi IV., ktorý od cisára Fokasa získal Pantheon, pohanský chrám všetkých bohov, a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pohania už vtedy v prvý novembrový deň oslavovali spomínaný koniec leta a nazývali ho Samhain.
Pápež Gregor III. potom na konci ôsmeho storočia vysvätením Baziliky sv. Petra v prvý novembrový deň vyzval k úcte všetkých svätých práve na prelome leta a zimy a presunul tým sviatok z marca na 1. novembra. Pápež Gregor IV. ho potom v roku 837 rozšíril na celú cirkev. V desiatom alebo jedenástom storočí pribudla pre kresťanov v nasledujúci deň ešte Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky, ktorá už ale nie je dňom pracovného pokoja.
Kresťania dnes toto sviatočné obdobie spájajú s nádejou na vzkriesenie a veria, že svojimi modlitbami získavajú odpustky pre duše zosnulých. Slováci bez ohľadu na svoje náboženské presvedčenie navštevujú cintoríny a zapálením sviečok a pokladaním kvetov na hroby spomínajú na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami.
Foto: Pexels
