Už túto sobotu sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Ako to už začína byť tradíciou, najprv si odvoliť vyskúšali študenti v simulovaných voľbách. V Študentských voľbách by vyhrali kotlebovci.
Študenti stredných škôl, gymnázií starší ako pätnásť rokov, a aj študenti vysokých škôl si mohli v rámci projektu Študentských volieb do Európskeho parlamentu vyskúšať, ako vyzerajú voľby na európskej úrovni, aké je samotné volenie, zasadanie vo volebnej komisii alebo organizácia volieb. Študentské voľby sa konali od 2. do 3. mája 2019 a od 6. do 7. mája 2019 a zapojilo sa do nich 204 stredných škôl a 2 vysoké školy. Akciu pravidelne organizuje Združenie pre stredoškolákov.
Kto by sa dostal do europarlamentu?
Účasť na simulovaných voľbách dosiahla viac ako 40% a študenti vhodili do urien vyše 10-tisíc platných hlasov.
Podľa študentov by do Európskeho parlamentu malo dostať sedem strán – Kotleba – ĽSNS, Progresívne Slovensko a Spolu, OĽaNO, Sme rodina, Sas, Smer-SD a Priama demokracia. Tieto politické kluby prekročili päťpercentné kvórum.
Z politickej strany Kotleba – ĽSNS, pre ktorú sa študenti najčastejšie rozhodli, získal najviac volebných hlasov Milan Mazurek, Marek Kotleba a Milan Uhrík. Z koalície Progresívne Slovensko a Spolu, by študenti chceli, aby do europarlamentu postúpili Michal Šimečka, Dominik Hatiar a Lucia Kleštincová. Z OĽaNO uprednostnili Igora Matoviča a Michala Šipoša. Z klubu Sme rodina si vybrali Evu Hudecovú a Petru Krištúfkovú. Zo strany Sas ich najviac oslovila Lucia Ďuriš Nicholsonová a zo Smer-SD Monika Beňová. Z Priamej demokracie si študenti vybrali Ibrahima Maigu.
Podľa zistení tímu Študentských volieb volebné preferencie študentov sa výrazne líšili v závislosti od škôl. Žiaci stredných odborných škôl a inak špecializovaných škôl inklinovali k politickej strane Kotleba – ĽSNS, a študenti gymnázií ku koalícií Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia.
„Dá sa predpokladať, že nezanedbateľným faktorom pri výbere kandidáta bola aj rozpoznateľnosť kandidáta/kandidátky a ich mena. To dokazuje relatívne veľký počet preferenčných hlasov, ktoré dostal Ibrahim Maiga, napriek zanedbateľnej predvolebnej kampani. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil výsledky simulovaných študentských volieb do EP je aj fakt, že slovenskí študenti majú minimálne znalosti o tom, čo EÚ robí a ako funguje. Tieto výsledky naznačujú ovplyvniteľnosť študentov populistickou anti-EÚ kampaňou. Umiestnenie dvoch protipólnych strán na dvoch predných priečkach v počte hlasov pre stranu naznačuje dve protichodné nálady medzi mladými ľuďmi. Na jednej strane je to rezignácia a pocit strachu, a na druhej strane to je potreba pozitívnej zmeny a nádeje,“vysvetľuje tím Študentských volieb.
Združenie pre stredoškolákov
V tomto školskom roku Združenie pre stredoškolákov zorganizovalo už štvoro simulovaných Študentských volieb – simulované komunálne voľby, dvojkolové simulované prezidentské voľby a simulované voľby do Európskeho parlamentu. Okrem samotných volieb organizuje tím Študentských volieb a tematické workshopy ku všetkým trom typom volieb. „Cieľom týchto rovesníckych workshopov bolo edukovanie študentov o dôležitosti demokracie a účasti vo voľbách, o kompetenciách toho-ktorého voleného mandátu, a o kritickom zmýšľaní pri výbere kandidáta,“ dodáva.
Zdroj: Študentské voľby
Foto: Pixabay
