Keď niekto povie, že sa nás situácia v Spojených štátoch amerických netýka, veľmi sa mýli. Nedávny útok na budovu Kongresu vo Washingtone nám ukázal, ako jednoducho sa dá (doslova) podupať demokratický systém, či akýkoľvek iný. Doteraz sme si mysleli, že sa to môže stať len v rozvojových krajinách. „Keď sa to mohlo udiať v srdci demokracie, môže sa to stať kdekoľvek,“ opisuje situáciu Roger Cohen z New York Times.
„Násilie na chodbách amerického kongresu je ukážkou toho, čo sa môže stať, keď rétorika lídrov dlhodobo podnecuje nenávisť, rozdeľuje spoločnosť a burcuje skupinu občanov voči nej,“ komentovala situáciu prezidentka Zuzana Čaputová na svojom facebookovom profile. Aj keď násilný útok nepriniesol USA nič dobré, my si z neho môžeme vziať jasné ponaučenie. Môže sa to stať kdekoľvek – aj u nás. Tak ako Donald Trump obľubuje šíriť dezinformácie. Rovnako to robí aj zopár našich politikov. Veď si len spomeňte, kto z politických strán šíri dezinformácie a kritizuje všetkých naokolo. Máme to takmer každodenne pred očami.
Od prepuknutia pandémie sa po celom svete roztrhlo vrece s nepravdivými informáciami. Ľudia spochybňujú médiá, veria len tomu, čo je na sociálnych sieťach a čítajú informácie z nerelevantných zdrojov. Inak to nie je ani u nás. Na Slovensku sa najviac hoaxov začalo šíriť cez sociálnu sieť Facebook, no prispievali aj rôzne konšpiračné weby ako Badatel.net, zemavek.sk či konzervatívny denník Hlavné správy. Témy, ktoré si autori najviac obľúbili bol napríklad koronavírus a všetko s ním spojené či nedávna smrť obvineného Milana Lučanského.
Mysleli ste si, že konšpiračné články píšu odborníci z danej oblasti? Nemusí to tak byť. Najväčší majstri sú ľudia, ktorí vyštudovali tzv. vysokú školu života a sú expertami pre každú oblasť, ktorá vôbec existuje. Ale aby som niektorým nekrivdila, aj autori konšpirácií môžu mať ukončené vysokoškolské vzdelanie a do sveta hoaxov nejakým spôsobom spadli. Nič to ale nemení na tom, že mnohí ľudia, tak či onak, veria radšej konšpiráciám než oficiálnym vyjadreniam odborníkov.
Ak neviete ako taký konšpiračný článok vyzerá tu je menší opis. V prvom rade redakcia webu s hoaxami často neuvádza autorov. Technicky síce text napísal nejaký autor, no jeho meno nám je neznáme. Len pri zopár článkoch sa vám pošťastí spoznať meno konšpirátora. V takej chvíli si určite overte, či je kompetentný vyjadrovať sa k danej téme.
Veľmi častým javom je, že sa v texte nenachádzajú podložené informácie. Môžeme ich nazvať výmyslenými konštrukciami autora. Preto ak náhodou objavíte niečo, čo vám logicky nehrá, overte si informáciu na objektívnom zdroji. Alebo aj na viacerých a údaj porovnajte so závermi, ktoré ste zistili.
Aby vás konšpirátori presvedčili, používajú často fakty, ktoré sú známe. Napríklad z vyjadrení rôznych odborníkov. Tie však autori vytrhnú z kontextu a dosadia si ich do svojho textu tak, aby o to mohli oprieť vlastné názory či postoje. Alebo naopak útržok z vyjadrenia využijú na to, aby dané skutočnosti mohli poprieť. Samé o sebe vám však útržky nebudú dávať zmysel.
Po jednej technike založenej na presviedčaní, prichádza na rad ďalšia. Emócie. V textoch mnohokrát objavíte rôzne citovo zafarbené vety či slová. Autori často upúšťajú od serióznosti a snažia sa v ľuďoch vyvolať pocity. Či to robia zámerne, úprimne neviem a ani netuším. Viem však, že vyvolávanie emócií patrí k úspešným persuazívnym technikám. Fakt, že to naozaj funguje, môžeme vidieť v komentároch pod takýmito článkami. V tých veľakrát čitatelia súhlasia s textom na základe manipulácie v podobe emocionálnych presvedčení.
Aby autori dokázali, ako veľmi je ich konšpirácia dôležitá, využívajú dramatickosť v podobe veľkých písmen. Aktuálny trend je používať funkciu Caps Lock v nadpisoch a titulkoch, aby ani slabozrakému čitateľovi nič neušlo.
Keď už viete ako približne vyzerá konšpiračný článok, vrátim sa späť k tomu, čo nám priniesol útok na Kapitol a ako to všetko súvisí so Slovenskom. Na Slovensku máme tiež politikov, ktorí v obľube burcujú ľudí a šíria dezinformácie.
Je už len otázkou času, kedy sa ich fanúšikovia odtrhnú od počítačov ku reálnym činom. Niežeby to už niekoľkokrát nespravili. Jeden ale nikdy nevie, či by to tentokrát neprinieslo ešte väčšie následky než doposiaľ a nevymklo by sa to spod kontroly. Stále si myslíte, že sa nás situáciu v USA netýka? Nevidíte ponaučenie?
Foto: Jeff Koterba (autor súhlasíl s uverejnením fotografie)