Volal sa Peter Kürten, narodil sa v roku 1883 a bol najstarší z trinástich súrodencov. Otec bol opilec a tyran, bil svoje deti, znásilňoval im matku a nútil ich pozerať sa na to. Malému Petrovi to však už vtedy pripadalo skôr vzrušujúce než nechutné. Treba si uvedomiť, že v devätnástom storočí bolo násilie na ženách, a možno násilie ako také, tolerovanejšie ako v dnešnej dobe. To však na tom, že bol Kürten beštia, nič nemení.
Už keď mal osem rokov naučil ho sused týrať psy a len v deviatich rokoch utopil svojich dvoch kamarátov, uvádza internetová stránka ranker.com. Incident bol pripísaný nešťastnej nehode. Krátko potom zavreli do väzenia jeho otca za znásilnenie vlastnej dcéry. Kürten si z neho vzal príklad a tú istú sestru taktiež napadol. U nej však neuspel, a tak znásilnil mladšiu sestru.
Od pätnástich rokov, kedy sa dostal za mreže prvýkrát, žil Kürten striedavo na slobode a vo väzení. Kradol a vďaka dobrému vzhľadu mu nerobilo problém zapôsobiť na ženy. Avšak kvôli nedostatku, povedzme ľudskosti, nebol schopný sa naozaj zamilovať.
V roku 1913 sa vlámal do hostinca, kde našiel spať dcéru majiteľa, malú Christine Klein. Len desaťročné dievča Kürten zneužil, škrtil a nakoniec ju zabil zabodnutím nožníc do krku. O rok neskôr, na začiatku prvej svetovej vojny, bol povolaný do cisárskej armády. Disciplinovaný život vojaka sa mu však nepáčil a tak dezertoval. Chytili ho a z väzenia sa znova dostal až v roku 1921. Usadil sa v mestečku Altenburg, kde sa zoznámil so svojou manželkou, bývalou prostitútkou, s ktorou sa následne odsťahovali do Dusseldorfu. Kürten mal síce prácu a snažil sa viesť usporiadaný život, avšak postupne sa jeho sebakontrola strácala.
V rokoch 1925 až 1928 znásilnil ďalšie štyri ženy. Počas ďalších mesiacov sa začali pribúdať útoky na deti, ženy a dokonca aj mužov z okolia Dusseldorfu. Občania boli natoľko vydesení, že sa začali šíriť fámy o upírovi z Dusseldorfu, ktorý svojim obetiam pije krv, pojedá kúsky ich tiel a po smrti ich sexuálne zneužíva. Nie všetko bola síce pravda, tá však bola minimálne rovnako hrozivá. Kürten terorizoval mesto celý rok 1929 až do 1930. Jeden z najhorších prípadov jeho besnenia sa odohral v auguste 1929, kedy Kürten stretol dve sestry a tú staršiu poprosil, aby mu išla kúpiť cigarety. Najprv uškrtil mladšiu a keď sa vrátila staršia Louis, vreckovým nožíkom jej takmer odrezal hlavu. Kürten poslal niekoľko týždňov po vraždách správu novinám s mapou, kde sa nachádza telo malej Gertrudy. Polícia na jej tele napočítala 35 bodných rán.
V máji 1930 prišla istá Maria Budlick z Kolína za prácou do Dusseldorfu. Po ceste ju zastavil neznámy muž, ktorý sa ponúkol, že jej ukáže cestu k penziónu, kde môže prespať. Maria však mala obavy, spomenula si na upría z Dusseldorfu a začala sa s mužom hádať. Do toho zasiahol iný, dobre vyzerajúci, elegantný chlapík. Ten ponúkol Marii miesto na prespatie u neho v byte. Tam sa s ňou pokúsil mať pohlavný styk avšak po tom, čo Maria nesúhlasila, ponúkol sa, že jej nájde iné miesto, kde by mohla prespať. Zaviedol ju však do lesa, kde ju znásilnil a následne nechal ísť v istote, že jeho byt na rušnej ulici nenájde. Maria si ale pamätala presnú adresu. Bála sa ísť na políciu avšak zhodou náhod sa list, ktorý písala kamarátke, dostal do ruky úradníkovi, ktorý ho odovzdal polícii. Tí ju vyhľadali a Maria ich vzala do Kürtenovho bytu. Kürten stihol ujsť, pred tým sa však priznal manželke. Tá polícii všetko povedala a po dolapení sa aj samotný Kürten priznal ku svojim činom. Bol odsúdený na trest smrti. Pred smrťou sa podľa webového portálu ešte spýtal sa psychiatra, či bude počuť striekať krv zo svojej hlavy aj chvíľu po vykonaní rozsudku.
2. júla 1931 bol Peter Kürten sťatí.
Zdroj: www.ranker.com
Foto: Facebook
