Redaktorka Denníka N, Veronika Prušová, tento rok publikovala knihu Harabin. Nie je náhoda, že sa tak stalo tesne pred prvým kolom prezidentských volieb. Kniha totiž mapuje život a kariéru dvojnásobného šéfa Najvyššieho súdu, neskôr ministra spravodlivosti, dnes už neúspešného kandidáta na post prezidenta Slovenskej republiky.
Zrodil ho Mečiar.
Vytiahol Fico.
Konkuruje Kotlebovi.
Veronika Prušová zachádza do detailov, pričom opisuje osobnosť Štefana Harabina od samého začiatku. Skromné detstvo, štúdium práva počas bývaleho režimu či neslávne členstvo v komunistickej strane. Rozprávanie oživujú spomienky na mladého Harabina, ktorý bol síce pracovitý, no nevýrazný. Raketový úspech však odkryl celkom iné vlastnosti tohto muža. Bezohľadnosť. Útočnosť. Chamtivosť. Nedostatok charizmy, zato vysoko vyvinutá schopnosť manipulovať. Konanie podľa boľševickej rétoriky: „Kto nejde s nami, ide proti nám!“
Kniha rozdelená do ôsmich kapitol analyzuje pochybné činy Štefana Harabina. Zároveň poskytuje odpoveď na najpálčivejšiu otázku: „Ako je možné, že je ešte stále sudcom?" Redaktorka zaznamenáva kauzy autenticky – tak, ako ich sama zažila. Vzlety a pády Štefana Harabina komentuje aj Marián Leško, spoluautor publikácie. Spoločne rozprávajú príbeh o tom, ako sa prvému mužovi našej justície podarilo skorumpovať Súdnu radu Slovenskej Republiky, najvyšší orgán samosprávneho súdnictva, aby konal len v súlade s jeho vôľou.
Ďalej opisujú ako počas svojho dlhého pôsobenia Harabin nepriaznivcov systematicky žaloval a spojencov odmeňoval. Aby toho nebolo málo, bol neúnavným protivníkom elektronickej podateľne, vďaka ktorej by už nemal moc nad rozdeľovaním spisov, a teda ani nad samotnými rozsudkami. Obaja autori novinársky stroho a odborne vykresľujú, čo tento muž znamená pre slovenskú justíciu. Akú hrozbu predstavuje pre politiku. Ukazujú nám, že Harabin v sebe zosobňuje všetko, čím sa kedysi vyznačoval Vladimír Mečiar.
Knihu by si mal kúpiť každý, kto chce porozumieť ako a prečo Štefan Harabin preskočil zo „systému" priamo do čela „antisystému". Nielenže sa číta ľahko, no zároveň otvára oči a núti premýšľať nad nebezpečenstvom, ktoré jej protagonista prináša. Celkový odkaz diela je jasný: Slovensko sa musí chrániť pred posledným mohykánom z rodu „homo mečiariensis“.
