Slovenskom otriasla chladnokrvná vražda 27-ročného novinára Jána Kuciaka a jeho rovnako starej partnerky Martiny Kušnírovej. Zabili investigatívca, čím porušili najzákladnejšie princípy demokracie a medzi ľudí vniesli strach. Strach z mafie, o ktorej sme si mysleli, že je už navždy preč.
Mladík zomrel pravdepodobne preto, že znepríjemňoval život tým, ktorí si mysleli, že môžu všetko. Jeho priateľka bola zrejme len v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Môžeme sa iba domnievať, teda aspoň do chvíle, kým nebudeme poznať závery vyšetrovania. Vyšetrovania, ktoré majú v rukách tí, ktorým Ján Kuciak znepríjemňoval život.
Slovensko je stále v začarovanom kruhu. Keď sme si už po drobných úspechoch mysleli, že bude dobre, je ešte horšie. Je veľmi zle a vie to celý svet. Ohavný čin u nás nemá obdobu a navždy sa krvavým písmom zapíše do histórie štátu, ktorému už takmer nikto neverí.
Chcem ísť odtiaľto preč, povedal mi dnes jeden z mojich najbližších ľudí na tomto svete. Rozumiem ti, ale nechoď, prosím. Musíme sa postarať o to, aby tu raz bolo dobre. Šanca tu ešte je, ale treba bojovať. Bojovať za to, čomu Ján veril a čo ho stálo všetko, čo mal.
Novinárčina nie je povolanie, je to poslanie. Poďme ho naplniť. Nenechajme sa zastrašiť. U Janka máme všetci dlh, ktorý mu musíme splatiť.
