Mnohí stredoškoláci strávia hodiny pri výbere a hľadaní tej správnej vysokej školy doma alebo v zahraničí. Ak v tom ešte stále nemáte jasno, nasledujúci rozhovor s Denisom vám objasní, čo všetko obnáša štúdium v metropolitnom Paríži.
Dnes už 26-ročný Denis z Humenného tvrdí, že v živote nemohol urobiť lepšie rozhodnutie. V Paríži si vyskúšal štúdium práva na prestížnej Sorboňskej univerzite, neskôr pokračoval v štúdiu medzinárodných vzťahov a diplomacie na súkromnej Ecoles des Hautes Etudes Internationales et Politiques. V nasledujúcom rozhovore zistíte, že život a štúdium v romantickom Paríži so sebou často prináša aj nepríjemné nástrahy.
Prečo si sa rozhodol študovať v zahraničí?
K štúdiu v zahraničí ma primäla moja vlastná ambicióznosť a taktiež nespokojnosť so slovenským školstvom. Povedal som si, že by bolo potrebné ísť skúsiť šťastie do cudziny. Od viacerých ľudí, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí, som počul pozitívne spätné väzby. Človek sa v zahraničí osamostatní a naberie viac praktických zručností. Pre Paríž som sa rozhodol kvôli francúzštine, ktorá sa mi vždy páčila. Zároveň som si uvedomoval, že tam bude určite menšia konkurencia, než v anglofónnych krajinách.
Vedel by si porovnať slovenský a francúzsky školský systém? V čom je štúdium vo Francúzsku odlišné?
Najzákladnejší rozdiel je určite v pomere teórie a praxe. Slovenské školstvo je podľa môjho názoru veľmi teoretické, týka sa to ako základných škôl, tak aj stredných a vysokých. Pri základnom a strednom školstve to nie je až taký problém, pretože práve tam sa má človek naučiť čo najviac. Vysoké školy však majú byť na niečo vyslovene špecializované. Študent by mal mať užší a hlbší záber. Gro napríklad právnického štúdia by mala byť schopnosť vedieť argumentovať, vynájsť sa a byť zbehlý vo vyhľadávaní, čo sa teóriou nenaučíme. Môžem uviesť príklad z Francúzska. Študenti práva dostanú na skúške konkrétny prípad a za pomoci zákonníkov, ktoré majú k dispozícii, sa snažia nájsť reálne riešenie.
Čo si študoval a ako vyzeralo tvoje štúdium?
Prvý rok som študoval právo, no potom som sa rozhodol pre medzinárodné vzťahy a cestu diplomacie. Je to veľmi komplexné štúdium, pretože diplomacia zahŕňa ekonómiu, geopolitiku, geografiu, históriu a pod. V priemere som mal dvanásť až trinásť predmetov za semester. Nebol to až taký problém, pretože viaceré z nich sa vzájomne prelínali. Je to super, lebo človek nemá pocit, že sa učí zbytočnosti. V tomto vidím ďalší rozdiel so štúdiom na Slovensku, kde sú často niektoré predmety nevyužiteľné a čisto teoretické. Myslím, že by mali byť zamerané konkrétnejšie a na budúcu špecializáciu. Musím ešte podotknúť, že po prvom roku som začal navštevovať súkromnú vysokú školu, kde sme boli užšia skupina ľudí. V ročníku sme boli asi štyridsiati. Prednášky sme nemali v posluchárňach, ale v pekných historických budovách a triedach. S učiteľmi sme na prednáškach často komunikovali, poznali nás po mene a bola to veľmi familiárna atmosféra. Mal som si možnosť vyskúšať aj rok na univerzite, no myslím, že vo Francúzsku sú súkromné školy kvalitnejšie a viac cenené. Počas štúdia totiž získate veľmi úzke kontakty, ľudia sa o vás starajú, zaujímajú, pomôžu vám nájsť stáž. Učitelia nie sú univerzitní akademici, ale ľudia z praxe, teda právnici, diplomati, bývalí ministri, jednoducho zvučné mená a známe osobnosti.
A čo skúškové obdobie?
V tomto vidím takisto veľký rozdiel. Počas skúškového obdobia, ktoré trvá dva alebo tri týždne, študent dostane termíny skúšok. Všetci študenti ich robia naraz a väčšinou sú písomné. Odlišná je najmä forma skúšok. Nie sú formulované v štýle „otázka, odpoveď“, ale sú to dizertácie, na ktoré sú k dispozícii tri hodiny. Je to, povedzme, forma písomnej práce, v ktorej má všetko svoje miesto, skladá sa z úvodu, jadra a záveru. Všetky tieto časti majú presne stanové parametre. Napríklad mojou témou práce, resp. názov skúšky by bola otázka: „Je odzbrojenie Severnej Kórey reálne v súčasnej geopolitickej situácii?“ Ide ale o to, že téma je na zamyslenie a študent ju musí vedieť spracovať do konkrétnej tézy, antitézy, definovať všetky pojmy týkajúce sa témy, vedieť sa k situácii vyjadriť a komplexne spracovať danú problematiku. Práve v jadre, ktoré má rozsah približne tri až štyri strany sa hľadá odpoveď na položenú otázku, no celkovo by mala mať práca šesť až sedem strán. Myslím, že práve vďaka takejto forme skúšok sa človek naučí rozmýšľať. Kladie si otázky, ktoré si bežne nekládol a skúma situáciu hĺbkovo. Nikoho v podstate nezaujíma, či ste sa naučili alebo nenaučili 380 strán z učebnice. Musíte však mať všeobecný prehľad. Chcel by som ešte podotknúť, že často sme mali aj viac skúšok v jeden deň a v podstate každý deň v týždni sme mali skúšku. K dispozícii nie sú opravné termíny, ako na Slovensku, jediná možnosť je opraviť si skúšku až na konci roka.
Mal si počas štúdia slabú chvíľku, kedy si rozmýšľal nad tým, že to vzdáš?
Myslím, že som si nikdy vyslovene nepovedal: „Kašlem na to, idem domov.“ Vždy sú slabšie a silnejšie obdobia, miestami možno nejaká kríza. No, nepovedal by som, že to bolo kvôli škole. Skôr išlo o život v Paríži. Mnoho ľudí si myslí, že Paríž je iba Eiffelovka a kaviarne, no je to obrovská metropola, človek je tam sám, často sa nemá na koho obrátiť. Ak ste 1 500 kilometrov od svojho domova, neostáva vám nič iné, len sa vynájsť. Musíte sa naučiť skĺbiť prácu, školu a hektický život, niekedy sa objavia aj existenčné problémy, pretože je to drahé mesto. Byť stálym optimistom je niekedy problematické, no záleží od človeka.
A ako to bolo s internátmi? Poskytuje škola študentom ubytovanie?
Je to individuálne, škola a ani univerzita sa do ubytovania nestará. Možno na Erasme áno, ale ak človek príde sám a z vlastného presvedčenia do krajiny a prihlási sa ako bežný študent, všetko je len na ňom. Školy v Paríži nevlastnia vlastné internáty. V Paríži je niekoľko internátov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, no myslím, že na to, aké veľké mesto to je, tak ich je málo. Existujú aj isté dotácie na ubytovanie, no v najlepšom prípade zaplatíte za internát stále približne 250 € až 300 €. Funguje to tak, že na jednom internáte bývajú ľudia z rôznych univerzít. S ubytovaním je veľký problém, za izbu na okraji Paríža zaplatíte aj 400 €.
Sú pre študenta v Paríži dostupné aj nejaké zľavy ako na Slovensku?
Študentom sú k dispozícii jedálne, v ktorých sa dokáže najesť približne aj za 3 €, čo je na Paríž super cena. Jedální je, žiaľ, ako internátov málo a ľudí v nich veľa. Mnohokrát človek čaká aj 45 minút, kým sa dostane na rad. V tomto je taktiež rozdiel medzi Francúzskom a Slovenskom. Myslím, že doma štát uľahčuje oveľa viac študentom život.
Ak by si sa mohol vrátiť o niekoľko rokov späť, rozhodol by si sa opäť pre štúdium v zahraničí a znovu pre Paríž?
Určite by som išiel do zahraničia. Nikdy som to neoľutoval a myslím, že práve tie ťažké chvíle ma naučili najviac. Možno by som si vybral iné mesto, napríklad Lyon alebo Brusel či Ženevu, určite by to bola frankofónna oblasť. Stojím si za tým, že francúzština je ešte stále v našich končinách vzácna.
Aké sú nástrahy života v Paríži?
Treba si uvedomiť, že Paríž nie je až také bezpečné mesto, najmä na predmestiach. Neodporúčal by som dievčatám, aby v noci cestovali domov metrom samé. Myslím, že pocit bezpečnosti u obyvateľov ovplyvnili aj teroristické útoky. Druhou vecou je, že by ste sa mali pokúsiť čo najskôr naučiť domáci jazyk, keďže Francúzi sú známi tým, že majú problém komunikovať v inom jazyku.
Čo by si odkázal ľuďom, ktorí premýšľajú o štúdiu v zahraničí?
Určite to vrelo odporúčam. Keď sa človek vráti, cíti sa starší. Hlavne samotný život v takejto krajine človeka ovplyvní a poznačí, ale v dobrom slova zmysle. Netreba však robiť veci zbrklo, treba si ich premyslieť. Rozprávajte sa s ľuďmi, ktorí už majú skúsenosti zo zahraničia. Zožeňte si čo najviac informácií, vyhnete sa tak mnohých nepríjemnostiam a nepríjemným prekvapeniam. Všetko je o odvahe a ambíciách, netreba sa báť. Choďte do toho!
Foto: Denis, www.turancar.sk
