V jeden pekný slnečný víkend, sme sa ako partia kamarátov rozhodli, že pôjdeme splavovať rieku. Vybrali sme peknú chatu pri Hrone, ubytovali sa, posilnili obedom a išli na určené miesto.
Tam nás s otvorenou náručou privítali inštruktori. Keďže nikto z nás ešte splav neabsolvoval, prišli sme v teniskách, niektorí bez plaviek, no skrátka príprava nula bodov. Po zápise nám začal jeden milí chalan rozdávať záchranné vesty. Samozrejme zopár hrdinov ich odmietlo s otázkou že načo. Veď oni potom zistili, že načo.
Následne nás tento chalan odprevadil k tabuľke kde nám dopodrobna vysvetlil kade pôjdeme, kde sú odpočívadlá a bufety, kde sa dá dobre najesť. Zopár z nás vyvalilo oči už keď nám bolo povedané, že pôjdeme zhruba 5 hodín. Nevadí, išlo sa ďalej. Dostali sme sud, do ktorého sme nahádzali všetky ´´voňavé,, topánky, ponožky, peňaženky, skrátka veci ktoré sme nechceli utopiť. Ku sudu sme vyfasovali nafukovací čln. Alebo naopak. Chvíľu som na neho s nie príliš veľkou dôverou pozerala, najmä preto, že nás bolo 9 a mne sa zdal malý. Nie ten sud, čln. Nakoniec sa ukázalo že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a vyrazili sme na výpravu.
Prvých asi 20 minút sme sa rútili takou svetelnou rýchlosťou vpred, že by to musela byť sakra rýchla korytnačka aby nás predbehla. Ehm. O chvíľku sme zbadali prvý bufet. Avšak pri pohľad do lodičky, sme sa len usmiali, piva bolo stále dosť. Tak sme pokračovali ďalej a voda naberala grády. Pomaly sme sa dostávali do stavu, že bolo treba začať pádlovať. A tak v zmysle hesla nekecej a pádluj sme prešli asi 5 metrov. Zistili sme, že ak pádluje len jedna strana posúvame sa len na jednu stranu. To bol problém. Boli tam stromy. Začal sa boj o prežitie, ako sme narážali na konáre snáď každého stromu pri našej vodnej trase. Ľudia sa hádzali doprava, doľava, pod nohy, dokonca z člnu. Po treťom náraze na konáre stromov a následnom vyslobodení sa z ich pazúrov, bolo počuť raz z jednej raz z druhej strany výkriky. ´´ Teraz pádlujte vy! Teraz vy! Nie, teraz vy! Prestaňte pádlovať! Podaj mi pivo!,, No poviem, vám okoloplavúci sa na nás celkom dobre bavili.
Konáre však neboli to jediné, čo sa nám na ceste rozhodlo robiť problémy. Pár krát sme prišli na rázcestie, kde ak by sme si vybrali zlú trasu, nuž, možno sa plavíme do teraz. Každopádne keď už sme zle odbočili, našťastie sme to hneď zistili. Voda bola však nízka a tak chalani šup bosí do vody a odtlačiť lodičku na správny smer.
Prvých asi 20 minút sme sa rútili takou svetelnou rýchlosťou vpred, že by to musela byť sakra rýchla korytnačka aby nás predbehla. Ehm. O chvíľku sme zbadali prvý bufet. Avšak pri pohľad do lodičky, sme sa len usmiali, piva bolo stále dosť. Tak sme pokračovali ďalej a voda naberala grády. Pomaly sme sa dostávali do stavu, že bolo treba začať pádlovať. A tak v zmysle hesla nekecej a pádluj sme prešli asi 5 metrov. Zistili sme, že ak pádluje len jedna strana posúvame sa len na jednu stranu. To bol problém. Boli tam stromy. Začal sa boj o prežitie, ako sme narážali na konáre snáď každého stromu pri našej vodnej trase. Ľudia sa hádzali doprava, doľava, pod nohy, dokonca z člnu. Po treťom náraze na konáre stromov a následnom vyslobodení sa z ich pazúrov, bolo počuť raz z jednej raz z druhej strany výkriky. ´´ Teraz pádlujte vy! Teraz vy! Nie, teraz vy! Prestaňte pádlovať! Podaj mi pivo!,, No poviem, vám okoloplavúci sa na nás celkom dobre bavili.
Konáre však neboli to jediné, čo sa nám na ceste rozhodlo robiť problémy. Pár krát sme prišli na rázcestie, kde ak by sme si vybrali zlú trasu, nuž, možno sa plavíme do teraz. Každopádne keď už sme zle odbočili, našťastie sme to hneď zistili. Voda bola však nízka a tak chalani šup bosí do vody a odtlačiť lodičku na správny smer.
