Kam môžu zájsť problémy s pohybovým aparátom, ktoré spôsobuje sedavé zamestnanie? Veľmi ďaleko, varuje fyzioterapeutka Katarína Hanuliaková. Podľa odborníčky pribúdajú ľudia, ktorí dokážu svoje telo a prirodzené potreby ignorovať až natoľko, že si zvyknú na bolesť a žijú s ňou v symbióze. Dlhodobé chronické bolesti sú však nebezpečné.
Sedavých zamestnaní neustále pribúda a tento nárast sa prejavuje aj na problémoch, s ktorými sa Slováci obracajú na fyzioterapeuta. „Ľudia sú doslova usedení zo svojej práce a zo spôsobu svojho každodenného života. Trendom je sedieť a byť v pohodlí. Problémom však je, že naše telá v rámci evolúcie nie sú (zatiaľ) uspôsobené na dlhodobé sedenie. Máme celkovú depriváciu prirodzeného pohybu. To sa, samozrejme, negatívne odzrkadľuje na našom pohybovom aparáte,“ vysvetľuje Katarína Hanuliaková z IntimFyzio, podľa ktorej sa tento spôsob života podpisuje nielen na tele, ale aj na psychike a emočnom ladení.
Podľa odborníčky klienti očakávajú od fyzioterapeuta zázrak na počkanie vo forme okamžitej úľavy od bolesti a diskomfortu. „U klientov, ktorí prichádzajú k fyzioterapeutovi až keď majú chronické bolesti chrbta na základe komfortného životného štýlu sa zázraky na počkanie urobiť nedajú. Je to o dlhodobej a správne vedenej terapii, pri ktorej musí klient aktívne pracovať a postupne meniť svoje zle zaužívané stereotypy,“ prízvukuje Hanuliaková.
Aké problémy spôsobuje dlhodobé sedenie?
Najčastejšie sú bolesti chrbta v driekovej a krčnej chrbtici, potom sa pridávajú aj bolesti hlavy, preťažené ramená a predlaktia. „Okrem toho pribúdajú aj problémy s dýchaním a trávením. Z tých špecifickejších problémov by som spomenula problémy v oblasti malej panvy, ktoré môžu viesť, respektíve dopomáhajú k vzniku stresovej inkontinencie, funkčnej sterilite alebo k zhoršeniu spermiogramu u mužov,“ upozornila fyzioterapeutka s vyše 10-ročnou praxou.
Aby sa ľudia so sedavým zamestnaním vyvarovali problémom s pohybovým aparátom, musia dodržiavať určité zásady. Podľa Kateřiny Zaydlarovej, riaditeľky bratislavského a pražského Centra zdravého sedenia je dôležité riadiť sa pravidlom trikrát 90, teda mať kolená, panvu a lakte v 90 stupňovom uhle. Zásada je taktiež sedieť rovno, nehrbiť sa, neprekladať si nohu cez nohu, ale mať ich pevne opreté o zem. Fyzioterapeutka Katarína Hanuliaková tvrdí, že je potrebné vstať zo stoličky a pohnúť sa minimálne každých 30 minút. Vždy keď je to možné snažiť sa pracovať v stoji a optimálne je meniť pozíciu. Alternovať sed a stoj.
„Ďalším veľmi dôležitým faktorom je mať kvalitne vybavené pracovisko alebo home office. Ideálny je polohovateľný stôl a k tomu kvalitná ergonomická stolička so synchronizačným mechanizmom,“ odporúča Hanuliaková. Kateřina Zaydlarová naopak radí používať ergonomické zdravotné stoličky s dynamickým alebo balančným sedením, ktoré sú navrhnuté tak, aby posilňovali svaly hlbokého stabilizačného systému a pomáhali k zdravému sedeniu.
Obe odborníčky sa zhodujú na tom, že po pracovnej dobe by mali byť ľudia v pohybe, či už ísť na prechádzku so psom alebo si zabehať.
Osem hodín sedenia, ale celkového
Ľudia by mali venovať pozornosť aj tomu, koľko hodín denne presedia. „Optimálne je, keď počas dňa strávime viac hodín v pohybe ako v sede. To znamená, že z 24 hodín odčítame osem hodín spánku. Zostane nám 16 hodín, počas ktorých by sme mali v sede stráviť maximálne osem hodín. Vyzerá to optimisticky, ale do sedenia sa započítava aj cestovanie autom a MHD, sedenie v kantíne počas obeda, čítanie knižky alebo pozeranie televízie,“ upozorňuje fyzioterapeutka.
Dlhodobé sedenie si pomaly vyberá svoju daň
Dlhodobé sedenie, aj keď správne, nie je pre ľudský organizmus zdravé. Postupne si vyberá svoju daň. Správnym posedom v dobre nadstavenej ergonomickej stoličke a pri dodržiavaní opatrení nemusí byť daň až taká vysoká.
„Dlhodobý sed, najmä ak je patologický, mení naše dýchanie, bránica sa zapája len v obmedzenom rozsahu, znižuje sa vitálna kapacita pľúc, znižuje sa motilita čriev (pozn. red. pohyblivosť čriev) a vnútorných orgánov, spomaľuje sa trávenie, zhoršuje sa cievny a lymfatický prietok v brušnej dutine a v trieslach. Z pohľadu muskuloskeletálneho (pozn. red. svalovo-kostrový aparát) máme staticky preťaženú chrbticu, panvu a bedrové kĺby,“ uvádza Hanuliaková, podľa ktorej sa oslabuje aj brušná stena, zadok a stehenné svalstvo. Skracujú sa lýtka, vnútorné stehná a chrbtové svalstvo sa zo statického preťaženia väčšinou stane nefunkčným.
Foto: Katarína Hanuliaková
