Vždy si všetko rozmyslite predtým, ako si poviete „to by som chcela zažiť“. Môžete sa totižto ocitnúť vo výške 3 000 metrov s tandemistom pripútaným na chrbte.
Kamarát spolu so svojim bratom dostali na Vianoce zoskok z lietadla. Nakoniec, jeho brata premohol strach a ja som išla namiesto neho. Vtedy som sa ešte tešila, žiaden strach či obavy, jednoducho čistý adrenalín. Ani neprešlo toľko dní, aby som si stihla uvedomiť svoje rozhodnutie a už som sledovala vzďaľujúcu sa zem z lietadla. Ak si myslíš, že to bolo priestranné lietadlo, kde si sa postavil, otvoril si dvere a rozmýšľal, či skočíš, tak ťa sklamem. Ledva sme sa do neho naskladali štyria spolu s pilotom a to som môjmu „spoluletcovi“ počas cesty sedela na kolenách. Vraj, aby som lepšie videla. Let bol úžasný, krásne hory a tie oblaky, fantázia. Ani vtedy som nemala čas začať panikáriť. Strach prišiel až po otvorení dverí. Keďže dámy majú prednosť, čo v tejto situácií výhoda rozhodne nebola, musela som ísť prvá.
Môj tandemista otvoril dvere a vykukol von. Problém bol, že som k nemu bola už tesne pripútaná, preto som chtiac-nechtiac vykukla s ním. Vidieť takú výšku rozhodne nie je pre slabšie povahy. Až vtedy mi bolo jasné, čo idem spraviť. Pokyny, ktoré nám starostlivo vštepovali, mi spolu s odvahou vyfúkol silný prúd vzduchu, keď som sa vyklonila. Tandemista nezaváhal, posunul ma a už som stála na schodíku jednou nohou von z lietadla. Nasledoval pád. Najvtipnejšia a zároveň jediná veta počas pádu znela: „Môžeš kričať, keď chceš!“ Ledva som zvládala dýchať vzduch, čo mi narážal do tváre a nie ešte vydať zo seba nejaký zvuk. Ale práve táto časť voľného pádu sa mi vryje do pamäti na ešte veľmi dlhý čas. Nezabudnuteľný, nenapodobiteľný pocit. Po otvorení padáka som len obdivovala, aké je všetko miniatúrne. Po pár otočkách si aj môj žalúdok prišiel na svoje a mohla som šťastne pristáť na zemi.
Foto: Pixabay
