Zo zákulisia televízie: V štúdiu zažívame aj dojemné chvíle
Vysokoškoláčka Janka Ďuďáková je už niekoľko mesiacov súčasťou rannej šou Teleráno v TV Markíza. Okrem toho ale študuje aj politológiu a žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Ak vás náhodou láka práca v televízii a zaujíma vás, či sa to dá stíhať popri škole, čítajte ďalej.
Ťahalo ťa to k médiám odmalička?
Ani nie tak k médiám, ako k umeniu. V 5. triede na základnej škole som začala písať pre náš školský časopis a popritom som písala slohy a práce, ktoré moja učiteľka slovenčiny občas poslala na súťaže. V tom čase som začala hrávať aj divadlo. Tam som trávila svoj voľný čas a vďaka divadlu som sa zaľúbila do umenia. A tak sa začal kolobeh rôznych recitačných súťaží a divadelných predstavení.
Keď som mala 12 rokov, v lete som zažila svoj prvý kontakt s televíziou. Bolo to v televíznom detskom tábore, kde som pre bánovskú regionálnu televíziu moderovala detské táborové správy. Takto som trávila časť leta dva roky po sebe. Vzťah som v detstve k novinárčine mala, ale myslela som si, že pôjdem skôr umeleckou cestou.
Pri divadle som zostala až do strednej školy. Keď som potom odišla študovať na rok do Ameriky, aj tam som hrala v školskom muzikáli, spievala v školskom zbore a intenzívne som sa tomu venovala. Potom však prišiel čas na výber vysokej školy. Zvrtlo sa to na žurnalistiku, kde som mohla zúročiť svoju prirodzenú zvedavosť, ale aj tvorivosť.
A venovala si sa médiám aj na strednej škole?
V maturitnom ročníku som pripravila scenár ku krátkemu filmu na stužkovú. Bol to v podstate únos triednej knihy, ale my sme sa rozhodli urobiť ho trochu inak, a tak pritiahnuť pozornosť slovenských médií na našu školu. Chceli sme naše gymnázium zviditeľniť a zaujať originalitou. Tak som spolu s mojou kamarátkou presvedčila spolužiakov a zohnali sme si celý štáb - kameramanov, strihača a zvukára. Keď bol krátky film hotový, začala som ho rozosielať slovenským online médiám. Účel to splnilo a o našej škole začali písať mnohé online portály.
O čom bol ten film?
V prvom rade sme potrebovali niečo, čo pritiahne pozornosť. Keby to bol obyčajný únos triednej knihy, takých sú tisíce, nebolo by to ničím výnimočné. My sme chceli, aby si divák pri pohľade na to povedal: „Wau! Toto tu ešte nebolo!“ Tak sme vymysleli hororovú zombie tému. Celé to začalo tak, že „zombies“ napadli redaktorku spravodajstva priamo v živom vysielaní. Tá práve informovala divákov o tom, že vírus zombies sa šíri po Slovensku. Potom však prišli do školy a podmanili si celé gymnázium. Akokoľvek smiešne to znie, tá téma bola zámerná. Cieľ splnila. Tento faktor mal zaujať a pozornosť si naozaj získal. Väčšiu ako sme čakali.
Lákalo ťa vždy toto konkrétne mediálne odvetvie? Keďže momentálne pracuješ v TV Markíza...
Vždy som si myslela, že skončím v rádiu. Týmto smerom som sa potom orientovala aj na univerzite. Stážovala som v Rádiu Expres, neskôr som si skúsila pripraviť reportáž aj pre austrálske rádio SBS. Televízia sa mi skôr pritrafila, pretože tam som začala praxovať počas prvého ročníka na vysokej škole. Uvedomovala som si, že ak chcem byť dobrou novinárkou, tak potrebujem čo najviac skúseností aj mimo akademickej bubliny. Preto som začala stážovať na webe tvnoviny.sk a neskôr som tam získala aj študentské miesto. Potom som však odišla na 6 mesiacov študovať na univerzitu v Austrálii, a keď som sa vrátila, konali sa práve kamerové skúšky do Telerána. Z televízie sa mi ozvali, že majú kamerové skúšky, a či by som nechcela prísť. Tak som prišla a podarilo sa.
Čo je v Teleráne tvojou náplňou práce?
Počas vysielania mám dva vstupy, v ktorých prinášam divákom zaujímavosti, spravodajské, šoubiznisové alebo iné zaujímavé témy z našich markizáckych webov – tvnoviny.sk a markiza.sk.
Dá sa táto práca stíhať aj popri štúdiu?
Áno. Som príkladom toho, že sa to dá (smiech). Ale netvrdím, že to nie je náročné. Niekedy sa mi stáva, že keď mám večer prednášku, tak ju jedným očkom sledujem a tým druhým si píšem s dramaturgom a vyberáme témy na ráno. Mňa však práca aj štúdium na akademickej pôde bavia.
Aké výhody ti prináša práca v televízii?
Výhodou je, že pracujem v tíme profesionálov, od ktorých sa môžem veľa naučiť, a ktorí ma môžu inšpirovať. Sú to naozaj ľudia, ktorí sú vo svojom odbore špička. Každé ráno je tam iné. A práve toto rušné televízne prostredie je vzrušujúce a dáva mi možnosť formovať sa, hľadať si svoje miesto, ale aj sebavedomie pred kamerou.
Napadajú ti v súvislosti Teleránom nejaké zaujímavé alebo vtipné zážitky, ktoré ti utkveli v pamäti?
Konkrétny zážitok mi nenapadá, pretože ich je veľmi veľa. Ale vždy je u nás veselo. Sú to momenty, kedy sa cez reklamné pauzy veľa nasmejeme a potom, keď zasvietia po reklame kamery, máme problém prestať. Ale je to aj veľa dojímavých momentov, pretože Teleráno prináša aj takéto príbehy. To sú silné, no pekné chvíle.
Znie to všetko skvele, ale má táto práca aj nejaké nevýhody?
Áno, má, ranné vstávanie (smiech). Na to sa nedá úplne si zvyknúť. Je to náročné, pretože celý tvoj režim sa musí prestaviť. Keď ostatní ešte spia, ty musíš vstávať a keď sú ostatní počas dňa najvýkonnejší, teba chytí únava. Ale to je len malá daň za tú prácu a dá sa to zvládnuť.
Ako vyzerá tvoj bežný „pracovno-školský deň“?
Vstávam o 4 ráno, vstanem, pripravím sa, potom idem do Telerána. Tam sme do 8:30, kým sa skončí vysielanie. Keď mám potom prednášky, tak bežím do školy. Ak mám ešte chvíľu voľno, tak tam ostanem a dám si raňajky. Potom utekám do školy, vybavím si všetky školské záležitosti, ktoré treba, a ak mám nejaké svoje aktivity, tak sa venujem tým. Raz do týždňa chodím večer do nemocnice na Kramáre na onkológiu ako dobrovoľníčka. Idem za detičkami a potom rýchlo domov spať.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Nemám jasné plány. Rada by som veľa cestovala, ponavštevovala svojich spolužiakov z Ameriky aj z Austrálie v ich rodných krajinách. Všetkých som totiž ešte nepostíhala. Chcela by som ešte veľa tvoriť a mať to šťastie robiť na niečom kreatívnom a hodnotnom. Rada by som svojou prácou priniesla do okolia pridanú hodnotu. Či už to bude alebo nebude v médiách. Mňa televízna práca momentálne baví. Je pre mňa vzrušujúca a zaujímavá.
Čo by si odporučila ľuďom, ktorých láka práca v televízii?
Aby veľa študovali a čítali. Intelekt je viac „cool“ ako sa zdá a vidno to aj na obraze. Dobrý novinár musí na sebe vedieť pracovať, sledovať mediálne trendy, neustále sa vzdelávať a neprestať byť zvedavý a kreatívny.
Foto: Facebook Telerána
