Vznikajúci strategický dokument Plán Bratislava sa zameriava aj na kultúru, jej súčasný stav a nasledujúci rozvoj. O dôležitosti kultúry diskutovali členovia Platformy pre Bratislavu na verejnej diskusii so zástupcami širokej verejnosti a ponúkli riešenia, o ktoré by sa kultúra v hlavnom meste mohla v budúcnosti opierať.
Plán Bratislava je pripravovaný dokument Platformy pre Bratislavu, ktorý v niekoľkých kapitolách definuje víziu a plán pre Bratislavu. Má slúžiť ako strategický dokument pre budúcu prácu mesta. Jednou z kapitol pripravovaného dokumentu je aj kapitola Mesto kultúr, ktorú má na starosti Zora Jaurová - producentka, dramaturgička, expertka na kultúrnu politiku a kreatívny priemysel, ktorá je prezidentkou slovenského Fóra kreatívneho priemyslu a členkou Rady Fondu pre umenie.
„Kultúru sme museli uchopiť v širšom kontexte. V konečnom dôsledku je kultúra v najširšom chápaní všetko to, ako sa ľudia správajú, ako žijú a akým spôsobom komunikujú. Práve preto si myslíme, že by nemala byť chápaná ako sektorová politika, ale mala by byť chápaná ako súčasť všetkých politík mesta. To je základná myšlienka celej tejto kapitoly,” priblížila Zora Jaurová gro svojej práce na pripravovanom strategickom dokumente, ktorý vyjde aj v knižnej podobe.
„Začali sme identitou. Myslíme si, že pre Bratislavu vždy bolo a dodnes je typické miešanie rôznych typov kultúr, kultúrnych aktivít a celkovo kultúrneho správania. Myslíme si to z viacerých dôvodov,” povedala Jaurová. „V Bratislave žijú ľudia z celého Slovenska a nikdy si nikto neuvedomil, že to je výhoda. Ďalej je dnes Bratislava z etnického hľadiska homogénnejšia ako bola kedysi, no na druhej strane treba povedať, že ak je na Slovensku mesto, v ktorom výrazne počuť cudzincov, tak je to Bratislava. Aj toto sa dá využiť a dá sa na tom stavať.”
Zora Jaurová vyzdvihla aj výhody, z ktorých by sa v budúcnosti mohlo pri práci v oblasti kultúry vychádzať. „Ďalšia špecifická charakteristika v zmysle tvorby kultúrneho obsahu je, že v Bratislave sa stretáva národná kultúra, ktorá koexistuje so živou mestskou kultúrou a zároveň s komunitnou kultúrou. Aj to je niečo, čo považujeme za doteraz málo využívané a málo zhodnocované,” zdôraznila.
„Napríklad Praha má grantový systém na kultúrne podujatia, aktivity a celkovo na rozvoj kultúry v meste. V úhrnnom objeme tam majú viac peňazí, ako rozdeľuje ministerstvo kultúry. Pre porovnanie, Bratislava má grantový systém Ars Bratislavensis, v ktorom je ročne okolo 30-tisíc eur, z ktorého sa granty rozdeľujú vo výške 500 až 1000 eur. Toto ukazuje, ako mestá poznajú svoju kultúru na úrovni politík a ako ju považujú za dôležitú. Kým sa to nezmení, tak sa nezmení nič,” povedala Jaurová a predostrela riešenia, ktoré ponúka Plán Bratislava.
„My navrhujeme, aby si mesto urobilo veľmi podrobný prehľad toho, čo dnes v meste v oblasti kultúry existuje. Každý deň tu totiž vznikajú nové priestory a nové aktivity, ktoré na úrovni mesta nie sú nijako rozpoznané. Treba to zmapovať a pochopiť, čo prostredie potrebuje. Treba vytvoriť systém, ktorý bude nie organizovať kultúru ako sa to deje dnes, ale vytvárať podmienky pre tých, ktorí tie veci majú robiť. Vytvárať platformy, aby sa jednotlivé aktivity a úrovne mohli stretnúť, vzájomne spolupracovať a podporovať svoju spoluprácu.”
Podľa Jaurovej je najmä grantový systém financovania veľmi dôležitý. „To je základná filozofická zmena. Myslíme si, že by tu mal byť poriadny grantový systém, ktorý by sa mal vytvárať v komunikácii napríklad so župou, ktorá už grantový systém má, aby sa dosiahla komplementarita. Toto celé je relatívne zložitý proces, ktorý sa dá zvládnuť iba tak, že ľudia robiaci kultúru budú do nej zapojení. Do budúcnosti by podľa mňa bolo vhodné, keby si mesto vytipovalo niekoľko podujatí a konkrétnych vecí, ktoré majú potenciál, a investovalo do nich práve tým, že sa spoja sily všetkých, ktorí v tejto oblasti pôsobia,” dodala Zora Jaurová z Platformy pre Bratislavu.
Foto: Veronika Pancuráková
