Dovolenka nie je len o dlhom vylihovaní, skákaní vo vlnách a plávaní. Je aj o jedle a preto som v Prímorsku ochutnala všetko, čo som len mohla. Každé ráno som poctivo navštevovala miestne pekárničky, ktoré boli na každom rohu. Kupovala si buď zapekané žemličky so šunkou, syrom a uhorkou alebo sladké pečivo plnené pudingom či čokoládou. Celé raňajky ma vyšli do eura a poriadne aj nasýtili. Rovnako dobre a hlavne lacno sa dalo najesť aj v reštauráciách, takže každý si prišiel na svoje. Mne po plávaní vždy vyhladlo a tak som nikdy neodolala medzijedlu ako caca rybičky, vyprážané krevety či kalamáre. Tie sa dali dostať v malých stánkoch, ja som to volala „miestne fastfoody“. Prekvapilo ma, že cena reštaurácií s „miestnymi fastfoodmi“ bola porovnateľná ale aj tak sa väčšina ľudí rozhodla pre kebab a pizzu. Teda hlavne českí a slovenskí turisti. Pritom v niektorých reštauráciách varili tak výborne, že si prišli na svoje všetky moje chuťové poháriky. Dalo sa však natrafiť aj na pár gastronomických „skvostov“.
Kam nikdy nechoď
Najhoršia vec aká sa môže stať na dovolenke je, keď ti prinesú na tanieri nechutné jedlo. Nám sa to stalo dva dni po sebe. Preto nikdy nezabudnem na kurací vývar, ktorý mi priniesli v bistre Bratislava. Nič odpornejšie som asi nejedla. Pani kuchárke ušla ruka s octom a to bolo asi to najmenej. Ani ostatné jedlá neboli žiadna sláva, teda ak v blízkej dobe nevymenia kuchára, rozhodne tam radšej nechoď. Rovnako pobavila aj napodobenina burgru, ktorú si nemôžem nechať len pre seba. Všimni si, akí vynaliezaví sú Bulhari. Aby si nemusel niesť hranolky v rukách, dajú ti ich rovno do burgra.
Posledné miesto, kde tiež určite netreba chodiť je bistro Zoy. Nakrájaný hlávkový šalát s mierne opečeným chlebom poliaty horčicou tam prezývajú Ceasar šalát.
Kam musíš ísť
Prvé miesto u mňa jednoznačne vyhrali palacinky. Bol to jednoducho čokoládový raj ozdobený šľahačkou, jahodami, banánom alebo orieškami. Ten kto nemal takúto palacinku mal by sa hneď vrátiť naspäť do Bulharska. Jedlo, ktoré si dovolím zaradiť za palacinky rozhodne bude z reštaurácie Orfei. Vyprážaný bulharský biely syr s džemom spolu s hranolkami posypanými tiež so syrom. Mňam.
Po pár dňoch sa stane, že ti je už po všetkých morských plodoch, rybách a skúšaní nepoznaných jedál zle. Vtedy sa ti zacnie po domácej kuchyni. S takouto situáciou zjavne počítali aj v Prímorsku, preto sa tam nachádza poklad pokladov. Volá sa reštaurácia Praha. V nej ti pripravia takú sviečkovú, že sa s kľudom môže porovnávať s tou z Václavského námestia.
Medzi ďalšie medzizastávky medzi jedlami určite patrí zmrzlina, ktorá je v Bulharsku tiež vynikajúca. Prekvapila ma aj kukurička v kelímku poliata omáčkou alebo vydlabaný opekaný zemiak so šalátom, šunkou syrom alebo kukuricou.
Malá rada na záver
Na dovolenke sa nikdy netreba pozerať na pribúdajúce gramy, niekedy kilá. Treba jesť a jesť a ak objavíš niečo, čo mi ušlo, tak sa s tým s nami určite podeľ.
