Technológie sa rozvíjajú a zdokonaľujú každým dňom. Na otrepanej fráze, ktorú počúvame z každej strany, už nezmeníme nič. Stále sa ale môžeme na celú vec pozrieť z iného uhla. Čo ak by sme sa pokúsili zachovať tradičné hodnoty?
Píše sa rok 2216 nášho letopočtu. Je chladný decembrový večer a ja pri šálke horúcej čokolády premýšľam, čo s voľným časom. Prečítala by som si dobrú knihu, avšak momentálne doma žiadnu nemám. To sa dá ale veľmi ľahko zmeniť. Preto do ruky beriem svoj smartfón a zapínam aplikáciu, ktorá mi prostredníctvom globálneho lokalizačného systému automaticky navrhne najbližšiu knižnicu. Mám šťastie, bývam neďaleko najlepšej požičovne kníh v meste, kde sa stále nájde kvalitný kúsok tlače. Niekoľko minút ešte hltám elektronickú ponuku jednotlivých výtlačkov, keď tu zrazu narazím na to, čo som hľadala. Najnovší príbeh od mojej obľúbenej autorky. Super, to musím mať. Jediným kliknutím na displej vkladám výtlačok do košíka a zároveň žiadam o vytýčenie termínu stretnutia. Po niekoľkých sekundách mi prichádza SMS správa, ktorá obsahuje QR kód a čas schôdzky. Knihu si môžem vyzdvihnúť medzi 20. a 21. hodinou. Zbytočne teda nepremýšľam, naskenovaním očnej dúhovky aktivujem svoje inteligentné hodinky a listujem medzi ciferníkmi, ktoré mi oznamujú aktuálny čas, riziko zrážok, množstvo spálených kalórií aj aktuálnu nadmorskú výšku. Vyberám možnosť automatického zaparkovania elektromobilu priamo pred mojou garážou, zatiaľ čo na seba nahadzujem jednotlivé kusy šatstva. Teraz som pripravená na odjazd. Presso v aute má už správnu teplotu, stačí zvoliť autopilota a vydať sa na cestu. Tá dlho netrvá. Aj preto prichádzam pred knižnicu v ideálnom čase, moje hodinky vravia, že je 20:05.
Fotobunka zareagovala na môj pohyb a dvere sa otvárajú. Ja sa ocitám v paláci kníh, kde ma už víta robotická knihovníčka. Čarovná skrinka presne pozná cieľ, s ktorým som sa do knižnice vydala. Stačí preto naskenovať unikátny QR kód, ktorý mi prišiel na môj smartfón a inteligentný „personál“ sa už postará o zvyšok. Ja sa medzičasom môžem presunúť do relaxačnej zóny, kde ma okrem pohodlnej masážnej sedačky s výhrevom čaká aj tablet s ponukovým lístkom tamojšej kaviarne. Stačí si zvoliť obľúbený nápoj, označiť miesto sedenia a čakať, kým sa dostane až ku mne. Medzičasom ale prichádza to, kvôli čomu som prišla. Najnovší titul z rúk mojej obľúbenej autorky si ma predsa len našiel a prostredníctvom pohyblivého pásu umiestneného vedľa pohovky „zaparkoval“ po mojej pravej ruke.
Už pri prvom kontakte mojich rúk so samotnou knihou ma zarazí jeden fakt. Veď ona je papierová! Vo svete inteligentných technológií, kde prevládajú do detailov premyslené informačné systémy a robotika, si niečo zachovalo svoju podobnú podobu. Ani papierová kniha ale už nie je tým, čím bývala. Nájsť ju je totiž poriadne náročné, dokonca mimo priestorov knižníc priam nemožné. Aj preto sa v podobných priestoroch pravidelne stretávajú skupinky ľudí, ktorým elektronické tituly nevoňajú a stále si radi prelistujú kvalitnú papierovú tlač.
A hoci by sa mohlo zdať, že je takýchto „šialencov“ málo, opak je pravdou. Práve knižnica je totiž jediným miestom, kde si milovníci klasiky môžu vypiť šálku obľúbenej kávy a prelistovať strany knihy aj iným spôsobom, ako potiahnutím prsta po displeji.
Článok je iba fikcia a nepracuje s reálnymi informáciami.
Foto: Pexels
