Dať druhú šancu oblečeniu, ktoré už nenosíte a odísť domov s novým = SWAP. Inak povedané, koncept výmeny oblečenia je riešením pre každého, kto chce obmeniť šatník šetrne k peňaženke a zároveň i k planéte. To, čo je odpadom pre jedného, môže byť pokladom pre iného. Jednoducho, výhra pre všetkých. Poďme sa ale bližšie pozrieť, prečo swapovať oblečenie a ako to funguje?
Znečisťovanie menom fast fashion
Obchody s rýchlou módou v súčasnosti nemenia tovar po každej zo štyroch sezón, ako bolo bežné v minulosti, ale často prinášajú nové trendy každé štyri týždne. Čo je na tom nebezpečné? Ceny za odevy v reťazcoch s rýchlou módou ako je napríklad Zara, H&M alebo Bershka sú niekedy tak nízke, že mnohí kupujúci pristupujú k oblečeniu ako keby bolo jednorazové. Je to ako rýchle občerstvenie – rýchlo kúpiš, rýchlo spotrebuješ. Len pre porovnanie, Američania vyhodia viac ako 30 kg textilu na osobu za rok, zistila Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA). To je akoby ste vyhodili ročne okolo 200 tričiek.
12 – 18 centov na hodinu
Fast fashion nie len že zanecháva stopy znečistenia, ale každá výroba nového odevu vytvára aj ohrozenia pri práci. Zamestnanci Národného výboru práce USA zistili, že len 12 – 18 centov za hodinu zarobia niektorí čínski pracovníci, ktorí navyše často pracujú s chemikáliami, ktoré ničia ich zdravie. Čoraz väčšia konkurencia si vyžaduje stále nižšie výrobné náklady, čo sa odráža aj na nižších mzdách a zlých podmienkach pre pracovníkov. Cieľom majiteľov veľkých módnych značiek je najmä predať veľa kusov rýchlo a lacno.
Ak chcete podporovať fast fashion riešením je nakupovanie v second handoch alebo v značkách, ktoré sú šetrné k prírode. Druhá možnosť je SWAP, čiže výmena oblečenia. Tým si môžete vytvoriť udržateľný šatník, ktorým nebudete zaťažovať životné prostredie. A ako to docieliť? „Zodpovedná striedma spotreba. Teda viem, čo nakupujem a prečo si to kupujem. Potrebujeme toho oveľa menej, ako si myslíme," tvrdí spoluzakladateľka SWAP-ov na Slovensku, Zuzana Dutková. Prvý SWAP na Slovensku zorganizovala spolu s Alžbetou Ihrovou v máji 2018 a odvtedy usporiadali už 14 výmen oblečenia.
Ako SWAP funguje?
Prvým krokom je vytriediť oblečenie, ktoré nenosíte. Ak máte problém rozhodnúť sa, pomôcť vám môže napríklad blog alebo knihy od Marie Kondo, japonskej poradkyne pre organizovanie poriadku.
Po prebratí nenoseného oblečenia je čas položiť si otázku – je v takom stave, že by som ho daroval na nosenie niekomu zo svojich priateľov? Viaceré SWAP-y ponúkajú možnosť priniesť aj zničené a špinavé odevy, ktoré následne putujú na recykláciu. Je dobré zistiť, či práve SWAP, na ktorý sa chystáte, ponúka túto možnosť. Ak nie, mali by ste priniesť len čisté, pekné a nepoškodené kúsky a obnosené oblečenie vyhodiť do zberných kontajnerov na textil.
Po príchode na SWAP odovzdáte vytriedené odevy zamestnancom a dobrovoľníkom, ktorí veci skontrolujú a vy sa môžete vydať na cestu za novým oblečením. Z väčšiny SWAP-ov si môžete odniesť neobmedzené množstvo kúskov, ale cieľom nie je zobrať si hromadu vecí, ktoré bude len ležať v skrini. Predtým ako si vezmete tričko, nohavice či doplnky domov, je dobré sa zamyslieť, či to naozaj potrebujete a budete nosiť.
Na niektoré organizované výmeny sa platí vstup, na Slovensku je to väčšinou okolo 5 eur, ak sa však rozhodnete iba doniesť vytriedené oblečenie, vstup neplatíte.
Prečo je lepšie swapovať ako posielať oblečenie do rozvojových krajín?
Podľa výskumu o prevencii textilného odpadu, viac ako polovica oblečenia zozbieraných charitatívnymi organizáciami v Dánsku, Fínsku a Švédsku sa vyváža. Vývoz však môže mať negatívny vplyv na schopnosť rozvojových krajín podporovať vlastnú textilnú výrobu. Spotrebitelia v rozvojových krajinách môžu uprednostniť kúpu lacnejšieho oblečenia z druhej ruky, ako šatstvo vyrobené priamo tam.
Odborníci ako profesorka Pietra Rivoli predpovedajú, že do rozvojových krajín sa bude vyvážať čoraz viac oblečenia. Je to spôsobené nárastom konzumu v Spojených štátoch amerických a Európe a klesajúcou cenou nových odevov. Tým, že ceny a kvalita nového oblečenia naďalej klesajú, zníži sa aj dopyt po použitom oblečení, varujú autori štúdie. Je to preto, že vo svete fast fashion sa nové oblečenie dá kúpiť takmer rovnako lacno ako použité, čo môže spôsobiť krízu v obchode s obnoseným šatstvom.
Napriek tomu, že opätovné použitie a recyklácia sú dôležitými opatreniami na zníženie množstva odpadu, stále nie sú dostatočné na odstránenie škodlivých účinkov na životné prostredie, ktoré zapríčiňuje zvýšená výroba. Autori výskumu o odpade tvrdia: „Je to len čiastočné riešenie pre rastúcu horu s odpadmi, pretože riešia symptómy nie príčinu.“
Foto: Pexels
