Veľkonočné sviatky sa slávia vždy v prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Každý rok preto pripadnú na iný dátum. Tentokrát si ich pripomíname na prelome marca a apríla.
Veľká noc je pre kresťanov pripomenutím si smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. Predchádza jej 40-dňový pôst, ktorý trvá od Popolcovej stredy, teda stredy v siedmom týždni pred Veľkou nocou, do začiatku večernej omše na Zelený štvrtok.
Večernou omšou sa vo štvrtok začína posvätné Veľkonočné trojdnie. Počas Zeleného štvrtka si kresťania pripomínajú ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň je súčasťou svätej omše aj obrad umývania nôh 12 mužom, na znak Ježišovho umývania nôh jeho učeníkov.
Veľký piatok je pre kresťanov dňom prísneho pôstu. Pripomínajú si počas neho smrť Krista ukrižovaním a jeho utrpenie. Je to jediný deň, keď sa neslávi Eucharistická obeta, ale tá je nahradená bohoslužbou slova, slávnostnou modlitbou veriacich, poklonou Svätému krížu a svätým prijímaním.
Biela sobota je aliturgickým dňom, kresťania si počas neho bez bohoslužieb pripomínajú Kristovo uloženie v hrobe. Zvykom tiež je otvorenie kostolov, aby sa veriaci mohli pokloniť Božiemu hrobu. Večer, po západe slnka, sa konajú obrady, počas ktorých sa očakáva a slávi Kristovo zmŕtvychvstanie. Na konci obradu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka mlčali.
Veľkonočná nedeľa je dňom, keď Mária Magdaléna našla prázdny hrob Krista a túto správu zvestovala apoštolom. Pre kresťanov je dňom oslavy Kristovho zmŕtvychvstania. Majú sa počas neho najesť dosýta, aby boli sýti celý rok.
Veľkonočný pondelok je venovaný pamiatke zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Dňom pracovného pokoja je preto, že bolo zvykom, že po významných sviatkoch sa deň nepracovalo.
Foto: Pexels
