Profesionálny volejbalista Tomáš: Nikdy som sa nepovažoval za hviezdu

Tomáš Patúc je 20-ročný volejbalový hráč z Bratislavy, ktorý svoju športovú kariéru zvláda aj popri štúdiu na vysokej škole. O jeho volejbalových začiatkoch sme sa rozprávali v prvom rozhovore, dnes prezradí niečo zo súčasného pôsobenia.

Ponuka z Komárna prišla hneď po maturite?

Áno, s Komárnom som bol dohodnutý v podstate už v polovici práve prebiehajúcej sezóny o tom, že tú nasledujúcu po maturite strávim práve tam.

Toto bol teda presun z mládeže k seniorom?

Áno, v Komárne som síce ešte hrával aj juniorskú ligu, tá sa však hrala iba spôsobom dvoch turnajov počas celej sezóny, takže väčšinu svojho času som strávil v seniorskom družstve. Samozrejme som dostával aj nejaký plat, ako najmladší hráč v tíme som však nemohol očakávať žiadne závratné sumy.

Takýto posun do pozície profesionálneho hráča dokáža psychikou mladého človeka zamávať. Dokázal si sa udržať pri zemi a nemať hviezdne maniere?

Samozrejme, nikdy som nebol a ani sám seba nepovažoval za hviezdu, takže s týmto som problém nikdy nemal.

Keď si vedel, že budeš hrávať za Komárno, a teda že budeš mať platenú prácu, prečo si sa rozhodol ísť študovať na vysokú školu?

Bohužiaľ, volejbal na Slovensku nemá také finančné podmienky ako futbal či hokej, takže vo väčšine klubov sa len z platu za šport vyžiť nedá. Pre mňa bolo však vzdelanie vždy na vyššom stupienku ako šport a aj preto som sa rozhodol ešte predtým, ako som dostal ponuku z Komárna, že pôjdem študovať na vysokú školu.

Prečo si sa rozhodol práve pre žurnalistiku?

Už počas pôsobenia v Trenčíne som spolupracoval s miestnym periodikom Trenčianske noviny, kam som písal články o zápasoch nášho tímu, o zápasoch futbalového AS Trenčín a podobne. Písanie ma veľmi bavilo a to bol hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol pre žurnalistiku.

Práve počas vysokej školy si ale s volejbalom na istý čas skončil. Ako to vtedy bolo?

Áno, rozhodol som sa tak, pretože som dostal od môjho brata výbornú pracovnú príležitosť a zároveň som potreboval úspešne zvládnuť skúšky v škole, čo sa mi nie úplne podarilo. Toto rozhodnutie však neľutujem, pretože pri práci, ktorú som robil, som získal veľmi veľa skúseností, ktoré mi môžu pomôcť vo zvyšku života.

Ako dlho si teda volejbal nehral a prečo si potom prijal ponuku z Myjavy?

Volejbal som nehral približne pol roka a pretože minulá sezóna dopadla pre Komárno veľmi neúspešne, vedenie klubu sa rozhodlo tento rok prihlásiť len do prvej ligy. Napriek tomu, že mali v tíme o mňa naďalej záujem, prišla aj ponuka z Myjavy, ktorú som prijal. Samozrejme, aj preto, že hrá najvyššiu súťaž, najmä však preto, že hrá aj dve európske súťaže, kde ako hráč môžem odohrať oveľa viac kvalitných zápasov ako v našej domácej lige.

Komárno trénuje v Bratislave, do Myjavy však musíš dochádzať. Ani to ťa neodradilo?

Vedenie myjavskeho klubu je našťastie veľmi ústretové voči študentom a ja teda chodím momentálne „na otočku" iba v utorok a vo štvrtok po večernom tréningu už na Myjave zostávam až do víkendu, takže jedna, maximálne dve cesty tam a späť do týždňa sa dajú bez problémov zvládnuť.

Si v Myjave spokojný? Darí sa ti tam?

Áno, v klube všetko funguje na veľmi vysokej úrovni, od starostlivosti o hráčov, cez stravu až po tréningy. Z hľadiska výsledkov to, samozrejme, vždy môže byť lepšie, ale vzhľadom na to, že sme druhý najmladší tím v extralige (najstarší hráč má 22 rokov), tak si myslím, že šieste miesto, ktoré sme obsadili po základnej časti, je reálnym odrazom našich možností a schopností.

Presvedčil ťa angažán v Myjave o tom, že sa chceš volejbalu profesionálne venovať celý život?

Áno, volejbal je krásny a jednoduchý šport. Pokiaľ budem zdravý, určite by som sa mu chcel venovať tak dlho, ako to pôjde.

Čo ti volejbal dal a čo si mu musel obetovať?

Počas pôsobenia v Trenčíne ma určite naučil väčšej samostatnosti a inak mi dal veľa nových priateľov do života a veľa nových skúseností. Musel som mu obetovať veľa voľného času a veľa času, ktorý som mohol stráviť napríklad s rodinou, kamarátmi alebo vzdelávaním sa.

Naľutuješ, že si sa na volejbal dal?

Určite nie, beriem to ako krok vpred v mojom živote.

 

Foto: Tomáš Patúc