Nigel Holt pôsobí ako vedúci katedry psychológie na univerzite v Aberystwyth. Medzi jeho hlavné oblasti výskumu patrí vzťah medzi zvukom a rôznymi aspektami poznania vrátane pamäti, pozornosti a výkonu. Majú študenti problém s koncentráciou? Existujú metódy, ktoré by im vedeli pomôcť?
Zaoberáte sa rôznymi oblasťami psychológie. Jednou z nich je aj sluchové vnímanie a pozornosť. Prečo študenti nevedia udržať pozornosť na hodinách?
Nemyslím si, že mladí ľudia majú problém udržať pozornosť. Mám skôr pocit, že oni si len myslia, že majú problém s udržaním pozornosti. Myslím si, že mladí ľudia sú nedočkaví, lebo sú zvyknutí, že keď sú na Facebooku, tak majú v dobe digitálnej éry všetko veľmi rýchlo. Nemajú žiadny čas na to, aby sa upokojili. A keď veci idú z ich pohľadu veľmi pomaly, tak sa mladí ľudia necítia komfortne. Sú zvyknutí mať všetko rýchlo a práve to je ten problém.
Ako by sa to dalo zmeniť?
Štýl akým učitelia učia, ich lekcie a semináre sú často veľmi tradičné. Učitelia by mohli zmeniť štýl výuky a mali by študentov učiť už od začiatku, ako sa majú správne učiť. Študenti sa postupne spolu s dobou menia, lenže učitelia stále zostávajú pri tradičnom spôsobe výuky. Skôr by sa malo začať zmenou výuky, ako by mali učitelia pasívne čakať, že sa zmenia študenti. Lebo oni sa už nezmenia späť k "lepšiemu".
Ako by ste poradili učiteľom, aby boli ich prednášky atraktívne?
Používať metódy, ktoré sú viac interaktívne. Metódy, pri ktorých sa študent stane súčasťou vyučovacieho procesu. Použiť by sa dal aj tzv. model obrátenej triedy. To znamená, že učiteľ nebude ten, kto bude prednášať, ale študentov nechajú vysvetľovať učivo učiteľovi. Študenti sa stanú sami učiteľmi. Ďalej dať učebnú látku študentom skôr a nech si ju vysvetľujú navzájom, aby učiteľ nebol tá autorita, ale pomocník. Študenti sa veľmi rýchlo na túto novú metódu adaptujú a dokážu ju akceptovať.
Pomôže, ak učiteľ zahrnie do svojich prednášok aj videá alebo hudbu?
Možno. Kľúčové je, aby študenti zohrávali aktívnu úlohu v lekciách a neboli iba pasívnymi prijímateľmi. Jeden z faktorov je aj problémovo orientovaná výuka. Rieši sa konkrétny problém a neprijímajú sa iba fakty, ale rozdelia sa úlohy medzi študentmi.
O chvíľu majú vysokoškoláci skúškové obdobie. Ako by sa mali pripravovať, aby svoju pozornosť upriamili len na učenie?
Skúšky študenti vnímajú ako hrozbu. Keď ľudská bytosť vidí hrozbu, tak sa uzavrie. Preto je dôležitá, ak nie najdôležitejšia, príprava. Príprava je kľúčová, ale je potrebné, aby si študenti učenie rozumne rozdelili. Človek sa nemôže sústrediť celých osem hodín. Čiže sa musí učiť napríklad 40 minút a následne 15 minút pauza, a takto opakovane stále dookola. Tak váš mozog akceptuje viac, ako keby ste sa učili celých osem hodín nonstop. Ďalej si študenti musia navodiť prostredie, v akom bude skúška aj vnútorne, a tak sa aj učiť. Ak bude na skúške ticho, tak je potrebné sa učiť v tichosti. Nie v bare, na káve a nepočúvať pri tom hudbu.
Zaoberáte sa aj integráciou študentov. S akým problémami sa študenti najčastejšie stretávajú?
Mám študentov zo Slovenska, ale aj z celého sveta. Problém je v tom, že keď prídu do zahraničia, tak sa zgrupujú do menších skupín, počúvajú svoj jazyk, ale to by nemali robiť. Je to v poriadku, ak sú s kamarátmi, to akceptujeme, ale snažíme sa ich v skupinách spájať aj naprieč národnosťami. Každý študent má svojho tútora, alebo niekoho zo starších študentov, s kým sa môže porozprávať alebo diskutovať o problémoch na škole. Všetci zahraniční študenti sú priradení k jednému tútorovi, ktorý má skúsenosti so študentami z danej krajiny. Ten vie, že napríklad študenti zo Slovenska majú takéto problémy a nie také, aké majú ľudia z iných krajín. Tútor musí byť expert v tom, čo robí. Nepošlú k nemu študentov z Afriky alebo podobne. Takisto máme aj zamestnancov z iných krajín, ktorí vedia študentom pomôcť. Naša škola je medzinárodné miesto.
Aké máte skúsenosti so slovenskými študentmi?
Sú veľmi seriózni. Trvá im trochu dlhšie kým sa uvoľnia, lebo štúdium by malo byť v prvom rade zábava. Keď sa pri tom štúdiu nebavíte, tak je to pravdepodobne zlé. Študenti zo Slovenska, alebo z tohto regiónu, majú výhodu, že keď prídu do Anglicka, tak sú zvyknutí na jedlo, počasie. Ale keď prídu študenti z Malajzie, tak sú prekvapení, že tam prší a nechutí im jedlo.
Keď sme robili rozhovor s Romanom Hutirom zo Scandinavian study, tak našim čitateľom prezradil, že študentov pri výbere univerzity ovplyvňujú aj rôzne spoločenské trendy. Inšpirujú sa seriálmi alebo filmami. Stretávate sa s tým aj vy?
Áno, viacerí študenti sa pod vplyvom napríklad TV seriálov chcú stať klinickými alebo forenznými psychológmi. Keď absolvujú celé štúdium, tak zistia, že to pravdepodobne nechcú robiť. Na začiatku im to mohlo pripadať moderné, ale nakoniec chcú robiť v reklame, marketingu alebo vo verejnej sfére. Je to pravda, že aj televízia ovplyvňuje ľudské zmýšľanie a mladí ľudia sa tým môžu inšpirovať. Aj ja som to zachytil.
Čo študentov odrádza na štúdiu psychológie, že nepokračujú v tejto oblasti aj po jeho ukončení?
Lebo marketing je aplikovaná psychológia. Nepokračovať v praxi klinickej psychológii sa rozhodnú z dvoch dôvodov. Trvá to ďalšie roky, kým si urobíte všetky akreditácie a musíte pracovať s ľuďmi, čo majú vážne mentálne problémy. Ja som sa tiež nerozhodol pre klinickú psychológiu, lebo som chcel mať balans medzi učením a výskumnými prácami. Klinická psychológia je práca pod tlakom, od 9:00 do 17:00 s ťažkými prípadmi, a radšej som chcel mať rovnováhu medzi učením a výskumom. Na druhej strane, keď som učiteľom psychológie, tak nie som pod žiadnym tlakom, môžem si dovoliť byť takpovediac lenivý, mám všetko naučené. Ak sa mi nechce, nemusím ísť do toho naplno. Ale v praxi príde prípad za prípadom, kde sú chorí ľudia a im musia psychológovia pomáhať.
Foto: studentskeNoviny.sk
