Parlament preplnený policajtmi, prehliadka zákutí domova poslancov či stretnutie Andreja Danka a Bélu Bugára. To všetko, ale aj oveľa viac, sme zažili v Národnej rady Slovenskej republiky.
Parlament obklopili policajti
Nebolo to z bezpečnostných dôvodov. Nikto sa nechystal obsadiť Národnú radu SR, ani nikto nenechal bombu v jej útrobách. Teda minimálne o tom nič nevieme. Odpoveď na otázku, prečo stoja desiatky mestských policajtov pred parlamentom a desiatky sú i vnútri, nám zodpovedala slečna, ktorá nás na prehliadke sprevádzala. Policajti sa prišli do parlamentu pozrieť, či im odsúhlasia odchod na výsluhový dôchodok. Mestskí policajti „si privlastnili“ aj balkónik v národnej rade, a preto chvíľu hrozilo, že do toľko ospevovanej rokovacej sály nenazrieme. Hlasovanie sa ale nakoniec preložilo na budúci týždeň a policajti z parlamentu odišli.
Bugár verzus Danko
Ešte pred začatím výkladu o národnej rade, sme si mohli pozrieť brífing šéfa politickej strany Most-Híd Bélu Bugára, ktorý reagoval na stanovisko SMK. Politická strana odmietla pred parlamentnými voľby spoluprácu s Mostom-Híd. „Prepásli historickú šancu. Ak sa hovorí o tom, že treba zabezpečiť účasť predstaviteľov menšín v parlamente, tak toto bola práve tá najlepšia cesta,“ uviedol pár krokov od nás Béla Bugár, ktorý dodal, že Most-Híd to berie na vedomie, ide ďalej a pokiaľ nedôjde k inej možnej dohode, tak strana pôjde do volieb sama. Novinári sa v otázkach vrátili aj k utorkovej roztržke Bélu Bugára s Andrejom Dankom, ktorému sa nepáčilo, že Most-Híd nepodporil zákony SNS. „V utorok ste videli, ako trochu emotívne reagoval, ale dnes sa už usmial aj na mňa,“ odvetil.
Slečna sprievodkyňa nás hneď po konci Bugárovho prejavu informovala, že keď sú brífingy a tlačové konferencie, tak je v parlamente vždy veľký ruch. Čo sme mali možnosť vidieť na vlastné oči. Poslanci si len na chvíľu odskočia z rokovania, aby poskytli médiám aktuálne informácie a odpovedali na pár otázok. Aj vystúpenie predsedu Mostu-Híd netrvalo viac ako 15 minút. Z televíznych obrazoviek preto poznáme halu parlamentu, nazývanú Hurbanova sieň, alebo miestnosť na tlačové konferencie s logami národnej rady v pozadí. „Predseda Národnej rady Slovenskej republiky má tlačové konferencie u seba v trakte,“ doplnila sprievodkyňa.
Niečo z histórie
Budova je postavená do tvaru U a projektovali ju ešte komunisti. Stavba bola slávnostne odovzdaná do prevádzky 25. mája 1994. Predtým sídlila národná rada v Župnom dome, jeho priestory sa ale využívajú aj v súčasnosti. Napríklad sa v ňom odovzdávajú petície.
V Národnej rade SR sídli predseda, podpredsedovia, 19 parlamentných výborov, poslanecké kluby a približne 400 pracovníkov, ktorí zabezpečujú chod parlamentu aj legislatívne poradenstvo. Zamestnanci musia mať bezpečnostnú previerku.
Medzi vojakmi čestnej stráže sa nachádza vitrína, kde je umiestnený znak, ústava a pečate Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky. V roku 1992 sa zmenil názov národnej rady na súčasný, čiže sa musela zmeniť aj pečať. Vo vitríne je vystavená kópia ústavy, originálna má vysádzané písmo a je uložená v trezore. Vyťahujú ju len na špeciálne príležitosti, ako napríklad inaugurácia prezidenta.
Čestná stráž odetá v historických uniformách hurbanovských dobrovoľníkov stojí vo vestibule a symbolicky stráži štátne symboly. Nájdete ju tam vždy v rokovacích dňoch. Zaviedol to súčasný predseda parlamentu Andrej Danko v roku 2016. Nemusíte sa báť, vojaci tam nestoja celý deň, pozície si menia každých 20-30 minút a vystriedať ich prídu za približne 40-50 min. Aj tak to musí byť neľahká práca.
Vo vestibule nájdete aj bustu prvého predsedu Slovenskej národnej rady Jozefa Miloslava Hurbana.
Vedľa Hurbanovej sieni sa nachádza knižnica, ktorú v kuloároch volajú Sulíkova knižnica, keďže ju zaviedol bývalý predseda NR SR Richard Sulík.
Miliónový Brunovský
Steny parlamentu zdobia obrazy od prestížnych umelcov. Séria siedmich malieb na drevených plátnach od slovenského výtvarníka Albína Brunovského predstavuje najdrahšiu zbierku obrazov, ktorá v parlamente je. Obrazy zobrazujú vojnu, rozprávku O dvanástich mesiačikoch, biblické postavy Adama a Evu a sťahovanie Slovákov do Ameriky, keď vypukla hospodárska kríza. Okrem nej visí v kancelárii Andreja Danka obraz Cyrila a Metoda a ich príchod na Veľkú Moravu. V Gremiálnej miestnosti v reprezentačnom trakte budovy sa zas nachádza obraz Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme od Gejza Szalaya.
Bývalá miestnosť novinárov
V minulosti, keď ešte používanie mobilov a internetu nebolo samozrejmosťou, novinári komunikovali so svojim redakciami prostredníctvom pevnej linky. Vždy keď sa udialo niečo závažné, o čom by verejnosť mala vedieť, utekali z balkóna rokovacej sály do telefónnej búdky a volali do médii. Vzhľadom na počet búdok predpokladáme, že novinári naozaj utekali a možno to niekedy bol aj boj. Dnes už tam telefóny ale nenájdete.
Domov poslancov – alebo nie?
Rokovaciu sálu všetci dobre poznáme z televíznych obrazoviek či fotografii. Stretávame sa však aj s takými zábermi, kde vidíme len hŕstku poslancov, na čo, samozrejme, viacerí reagujú pobúrením. „Sú predsa platení z našich daní, tak tam majú sedieť,“ to sú časté ohlasy. Ani tejto téme sme sa nevyhli. Sprievodkyňa nám odôvodnila ich neúčasť vysvetlením, že poslanci prichádzajú skôr na rozpravu o takých zákonoch, ktorými sa zaoberajú. „Nie každý poslanec vie o všetkom. Niektorý poslanec sa viac venuje sociálnym záležitostiam, niektorý viac doprave. Navyše v tých istých časoch sa konajú aj zasadnutia výborov a na tie sa musia pripravovať, keďže každý má veľmi presnú agendu,“ uviedla slečna.
Poslanci zasadajú tri týždne takmer každý deň okrem pondelka. Potom majú týždeň až dva voľno a po prestávke sa opäť vrátia do rokovacej siene.
Rokovacia sieň bola pôvodne navrhnutá ešte pre komunistov. Na miestach, kde v súčasnosti sedia poslanci, bola v minulosti komunistická strana a oproti ním sedelo komunistické vedenie. V tom čase sa predpokladalo, že sa v budove bude sadať dva až trikrát do roka a nie častejšie.
Zaujímavosťou možno je, že náš parlament sa odlišuje od tých svetových. Keď si pozriete fotografie parlamentu v Českej republike alebo Spojenom kráľovstve, tak zistíte, že poslanci sedia na laviciach a našim v kreslách. Vyskúšať si, či sú stoličky našich poslancov pohodlné, môžete len v Deň otvorených dverí, ktorý organizuje Národná rada SR. Sprievodkyňa nám prezradila, že po DOD miestnosť prezerajú pyrotechnici.
Pri schádzaní schodmi smerom do Hurbanovej sieni sme na záver natrafili aj na predsedu Národnej rady SR Andreja Danka, ktorý práve mieril na krátky brífing. Verejnosť na ňom informoval o hlasovaní na schôdzi a vyjadril sa aj k vyhláseniam koaličných partnerov. Andrej Danko nešetril kritikou, keďže SNS neprešlo päť zákonov, medzi ktorými bolo aj vytvorenie ministerstva cestovného ruchu i rozšírenie rekreačných poukazov. „Uvedomoval som si, že keď sa v septembri neschválilo Mostu-Híd národnostné školstvo, že príde reakcia. Tá prišla najmä v podobe výhrady k trom zákonom. Hoc musím povedať, že na nejednotnosť poslaneckého klubu doplácame dosť dlho,“ vyhlásil predseda NR SR na adresu jedného z koaličných partnerov.
Danko si za 16 minút stihol podať ešte ministra dopravy Arpáda Érseka i premiéra Petra Pellegriniho. „Možno sú voliči, ktorým stačí fotiť plesne a hádzať úsmevy. Ja som človek z praxe, ktorý chce riešiť problémy,“ zrýmoval Andrej Danko a my sme boli, rovnako ako u Belu Bugára, len o pár krokov ďalej.
Foto: Študentské noviny
