O nás, Slovákoch, sa zvykne hovoriť, že oproti ostatným národom sme menej nápomocní, služby u nás neprekvitajú a turistov si veľmi nevážime. Typickým príkladom je namosúrená predavačka v obchode. Na veľmi prenesenom experimente som sa rozhodla otestovať, či sme v porovnaní s našimi rakúskymi susedmi skutočne menej nápomocným národom.
Bývam na Trnavskom mýte a Bratislavu dôverne poznám. Po prekonaní počiatočnej hanby a ďalšej vlny hanby, som sa zahrala na turistku z dedinky Príkra. Snažila som sa dostať ku známemu kostolu Blumental. Rozhodla som sa, že oslovím troch rôznych ľudí. Najprv som chcela zastaviť pána v obleku. Slušne a vo veľkej počestnosti som pozdravila. Pán sa pozrel alebo skôr zazrel, niečo zamrmlal a išiel ďalej. Nevzdala som sa. Prišla som k starej pani, ktorá pomalinky vychádzala z Tržnice. Po zopakovaní, že hľadám kostol Blumental mi povedala, že ona je evanjelička a nasmerovala ma viac-menej dobrou cestou. O pár metrov ďalej som zastavila mladú dvojicu. Najprv sa nevedeli zorientovať, kde vlastne ten kostol je, ale v konečnom dôsledku ma veľkou okľukou poslali na správne miesto. Čo som si nevšimla bolo to, že stará pani sa šuchotala naspäť ku mne a začala sa sťažovať, že ona ma poslala správne.
Druhý deň sme išli nakupovať do Viedne. Scenár ostal nezmenený. Prekonať hanbu a vybrať si troch respondentov, ktorý ma nasmerujú do nákupného centra G3. Cesta je pomerne komplikovaná a človek, ktorý nie je vedený vidinou kvalitných handier tam zrejme netrafí. Trikrát musíte prestúpiť, dávať si pozor na správny smer metra a keď sa dostanete na zastávku Floridsdorf, odtiaľ idete peši na miesto, odkiaľ chodí autobus. Moju chabú nemčinu som sa ani len nesnažila oprášiť. Po prvom vystúpení z metra som zastavila mladú černošku. Povedala mi, že môj cieľ je veľmi ďaleko a cesta je komplikovaná. Dotiahla som ju k mape metra, ktorá visela na stene. Vysvetlila mi sieť metra a nasmerovala ma na ďalšiu zástavku. Tam som oslovila pekne oblečenú dámu asi okolo štyridsiatky. Ospravedlnila sa mi a povedala, že nevie ako sa tam dostanem. Zrejme videla moje hlboké sklamanie v očiach, a preto mi odporučila informácie, kde sa môžem spýtať, keď vystúpim. Po opätovnom vystúpení- nastúpení a znova vystúpení som prišla konečne do Floridsdorfu. V diaľke na mňa už čakala zastávka, ale mne stále chýbal jeden respondent. Nasadila som zmetený výraz fiktívneho dievčaťa z Príkrej a podišla som k staršej žene, ktorá vyzerala ako Indka. Usúdila som to z toho, že na čele mala červenú bodku a oranžovú bundu.
- Du jú spík ingliš?
- Bitte?
-Du jú spík ingliš? Skúsila som pomalšie a artikulovala som skutočne veľkolepo.
- Nein, nein.
-Gerasdorf. Šoping center G3. Šún blúze, pullover, tí-šŕt. V pamäti som hľadala nejaké nemecky znejúce slovíčka.
- Ja. Ja!
Zvyšok rozhovoru opisovať nebudem. Celý pozostával z ukazovania, hmkania, výraznej gestikulácia. Ja som pritakávala po slovensky, pani spomalila nemčinu, keď gestikulácia nestačila. Výsledok novinárskeho experimentu na malej vzorke je veľmi podobný. Ak má človek čas a chuť, pomôže. U nás zrejme chýba trošku taktnosti a ochoty pomôcť.
Foto: Pexels
