Súčasné trendy v medziľudských vzťahoch- partnerské spolužitie alebo manželský vzťah?

Najviac sobášov, až 40 000, sa uzatváralo v 70. rokoch minulého storočia. Postupom času tento trend začal upadať. Rok 2015 bol ale výnimkou. Na Slovensku zaznamenali najvyšší počet sobášov za posledných 20 rokov. Uzatvorených bolo 28 775 manželstiev. Rozvodovosť klesá a zároveň sa predlžuje aj dĺžka manželstva do rozvodu. Vyplýva to zo správy Štatistického úradu SR o demografickom vývoji na Slovensku. Znamená to, že Slováci preferujú manželský zväzok pred partnerským spolužitím?


Hromadne do chomúta a pod čepiec
„Kedysi bolo nemysliteľné, že by človek žil s partnerom a neboli zosobášení,“ tvrdí starší manželský pár. Vychovali spolu tri deti a sú manželmi vyše 48 rokov. Pani Terézia je veriaca, manželstvo je pre ňu sviatosť. Aj podľa jej manžela je kompletná rodina vo vzťahu manžel, manželka lepšia, ako vzťah dvoch nezosobášených partnerov.
Odlišný názor zastáva 32 ročný Milan. Podľa neho dôležitým medzi partnermi nie je „papier“. Smeje sa a hovorí, že udržuje partnerku v neustálom napätí, môže predsa kedykoľvek „vziať do zajačích“. „Je to sľub medzi nami dvoma. Preto, že ho oficiálne spečatíme na papieri, nemá pre mňa väčšiu váhu.“
Možno prekvapivý názor s ohľadom na svoj vek vyjadrili dvadsaťročný Peter a osemnásťročná Lucia. Ich plány po dokončení školy sú jasné. Prvou zastávkou bude manželstvo, Lucia má už vyhliadnuté priestory na ich veľký deň a Peter si šetrí demižón starej slivovice špeciálne pre túto príležitosť.


Fungujúca rodina a správna výchova detí
Rodina je vo väčšine prípadov pre dieťa prvým modelom ľudského spolužitia. Vzťah otec – matka, manžel – manželka spečatený spoločným priezviskom. Je teda manželstvo podmienkou pre fungujúcu rodinu a správnu výchovu detí?
„Dieťa má v hlave zažitý vzorec, že matka a otec majú rovnaké priezvisko. V tom prípade na neho iní tak nepoukazujú,“ hovorí 27 ročná Monika. „Manželstvo je pre dieťa príkladom vzťahu medzi mužom a ženou. Ak to neuvidí, keď bude vyrastať, tak kedy potom?“
Podľa 35 ročnej Silvie správna výchova detí nie je podmienená manželstvom. „Manželstvo je spoločnosťou zaužívaná forma fungovania medzi mužom a ženou. Nemyslím si, že by naša rodina bola kvôli tomu nefunkčná, alebo by som bola preto horším rodičom.“
Dieťa v tomto prípade asi viacej než spoločné priezvisko ovplyvňuje vzťah medzi otcom a matkou. Ten je mu počas dospievania ukazovateľom a príkladom do budúcna. Veď v dnešnej dobe neplatí, že manželmi sú len tí, ktorých priezviská sa zhodujú.


Súčasná postmoderná rodina
Predstava „tradičnej rodiny“ sa vyznačuje formami rodinného života, v ktorej sú obaja rodičia detí manželmi a žijú s nimi v spoločnej domácnosti. Medzi nami sa však nájde veľa takých, ktorí žijú v partnerskom zväzku, vychovávajú v ňom deti a sú spokojní. Funkčnosť ich rodiny nie je podmienená ani ovplyvnená oficiálne uzatvoreným zväzkom.
Podľa 44 ročného Igora nie je manželstvo zárukou šťastného vzťahu a už  vôbec nie garanciou  správnej výchovy detí. Sám žije v manželskom zväzku trvajúcom 23 rokov, vychovávajú s manželkou dve dcéry a tou správnou cestou je podľa neho tolerancia svojho partnera.
21 ročná Viktória dodáva, že dôležitá pre dieťa je dostatočná pozornosť a láska.


Manželstvo alebo partnerstvo?
Žijeme v rýchlej a dynamickej dobe, ale to nič nemení na fakte, že vo vzťahu spoločného života ľudí, bez ohľadu na to, či už žijú vo veľkomeste, na vidieku alebo na samotách, je potrebná a kľúčová snaha zúčastnených a tou je tolerancia, rešpekt a úcta k partnerovi. V prípade, že tento model funguje, je v podstate jedno, či žijeme v oficiálne dokladovanom manželstve,  alebo  vo zväzku druh, družka.
Naša spoločnosť nemá problém s náhľadom na takto fungujúcu rodinu, ľudia sa vo väčšine prípadov nepozerajú na partnerstvo kriticky. Oficiálne uzatvorenému zväzku dáva však väčšina opýtaných prednosť, hlavne pokiaľ ide o výchovu detí. Tú by si mimo manželstva nevedeli predstaviť. 


Voľba je na každom z nás
S ohľadom na dnešný životný štýl sa snaha robiť kompromisy akosi vytráca.  Zabuchnúť  za sebou dvere pri najmenšom náznaku problému a zutekať pred jeho riešením je častou diagnózou stroskotaných vzťahov. A ak k tomu pridáme aj možnosť utiecť do bezpečia rodičov, tak zaniká nutnosť nájsť si cestu jeden k druhému. Z tohto dôvodu sa manželstvo môže javiť ako vhodnejší variant a model, ktorý vytvára tlak zodpovednosti  na partnerov. Samozrejme, je to len v teoretickej rovine, lebo pri vzťahoch musí byť snaha  o spolužitie obojstranná. Ani legislatívou, ani iným spôsobom nedonútime, aby vzťah fungoval.  
Povedať si to povestné „áno“ je na každom z nás. Nemožno tvrdiť, že je to jediná správna forma spolužitia. Každý z nás má určitú predstavu o svojom živote a je na ňom, aké priority si nastaví a či to „áno“ bude oficiálne zapísané na listine, alebo bude len ticho vyslovené medzi dvoma partnermi. 

 

Foto: Pexels