Tisíc tvári umenia alebo cesty hore-dole galériami
Žiadnych dvoch umelcov, tvoriacich rozdielne diela, nemožno porovnať. O to sa tento článok ani nejde snažiť. Skôr ide o snahu sprostredkovať pocit z exhibície v rakúskom Kunsthistorisches museum (KHM) a Slovenskej národnej galérii (SNG) a porovnanie bežnej politiky týchto dvoch inštitúcií.
Michelangelo, ale vlastne nie
„Caravaggio & Bernini“, tak znie názov výstavy, ktorá sa konala v KHM od 15. 10. 2019 do 19. 1. 2020. Predstavených na nej bolo viac ako 70 diel týchto barokových velikánov alebo ich učňov. Michelangela Merisiho da Caravaggio voláme iba Caravaggio, pretože ho v histórii predbehol Michelangelo Buonarroti. Do dejín sa nakoniec ako Barokový Michelangelo zapísal Gian Lorenzo Bernini, lebo bol sochár, rovnako ako autor najznámejšej sochy sveta, Michelangelo Buonarroti. Michelangelo-nemichelangelo, primárne obaja patrili medzi popredných umelcov a reformátorov baroka. Do histórie sa zapísali napríklad spracovaním Davida, jeden formou obrazu a druhý sochou (obe boli vystavené aj v KHM).
Táto exhibícia perfektne vystihla štandard galérie. Vystavujú najmä „veľké ryby“, najčastejšie z dávnych dejín, no v súčasnosti sa tu raz za čas vyskytne aj niekto modernejší, vďaka novému kurátorovi Jasperovi Sharpovi, ktorý toto svoje konanie odôvodnil v publikácii „Why Modern and Contemporary art?“ dostupnej na oficiálnom webe galérie. KHM je múzeum s dlhou a hrdou históriou, čo sa aj vedenie snaží dokazovať (okrem Sharpa). Ak sa pozriete na minulé výstavy nájdete veľké mená ako Bruegel, Jan Van Eyck, Rothko... Snažia sa návštevníkom priblížiť velikánov minulosti (keďže na to majú rozpočet aj dostatočnú reputáciu, aby si nimi spolupracovali svetové galérie), ich dielo a dobu, v ktorej žili. Aj táto exhibícia ukázala nie len tvorbu Caravaggia a Berniniho, ale priblížila barok ako celok. Rozdelená bola do ôsmich častí („Meraviglia & Stupore“ „Orrore & Terribilità“ „Amore“ „Visione“ „Passione & Compassione“ „Vivacità“ „Moto & Azione“ „Scherzo“) zachytávajúcich všeobecné barokové prvky, i interpretáciu v dielach majstrov.
Je to vták? Je to lietadlo? Je to umenie?
V bratislavskej SNG by ste našli presný opak. Momentálna výstava je „Anna Daučíková. Work in Progress: 7 situácií / 7 situations“. Anna Daučíková je sklárka, modelárka, maliarka, fotografka, performerka a autorka videí. I keď sa v umeleckých kruhoch pohybuje už dlho, jej práca sa dá považovať za modernú a súčasnú. Táto výstava ukazovala ľudskú bytosť v siedmich miestnostiach, situáciách, myšlienkach. Prevládala idea nad formou a umenie bolo vysoko abstraktné, tak, ako je u moderny zvykom. Podobne ako pri nedávnom škandalóznom „banáne na stene“, aj pri tejto výstave by návštevník mohol mať problém odlíšiť vystavené dielo od hasiacich prístrojov v miestnosti. Aj v tom ale spočíva krása umenia.
Tento fakt nám poskytuje peknú paralelu medzi KHM a SNG. Zatiaľ čo KHM ukazuje svetové najväčšie mená a známe diela, SNG má skôr lokálne a modernejšie výstavy. Ak by sme výrazne generalizovali, vedeli by sme ich exhibície rozdeliť do troch kategórií: moderné abstraktné, spojené s dejinami SR, a iné. Záleží na uhle pohľadu a tento fakt vieme považovať buď za zaujímavosť alebo slabú stránku. Faktory za týmto môžu byť viaceré od slabého rozpočtu, lebo náš štát berie umenie ako prežitok, nie esenciálnu časť života, až po historické faktory, pre ktoré sa SNG snaží aj mladším ľuďom ukázať kus ich dejín, v ktorých si umenie bohvieako nehovelo.
Znamená to, že SNG je horšia, lebo má menšie výstavy? Alebo nestojí za návštevu? Určite nie. Znamená to jedine, že Rakúsko je bohatšia krajina a ich vláda viac podporuje integráciu umenia do života ľudí. Pretože kým „Caravaggio & Bernini“ bola preplnená jedincami každého veku, na Daučíkovej boli okrem mňa iba traja návštevníci. Skôr by to pre nás malo slúžiť ako výstražný prst. Nie všade musí byť vystavený Da Vinci, Dalí, či Michelangelo (vyberte si ktorý). Mali by sme si vážiť aj umenie, ktoré vzniká za našimi hranicami. Vláda na neho zabudla, ale aspoň my, ľudia, by sme nemuseli. Pretože umenie je jednou z mála vecí, ktoré nás odlišujú od opíc.
Foto: Michal Chudý
