Už keď vonku prestali znieť koledy a zvieratá sa prebúdzajú zo zimného spánku, nastal čas kraslíc. Každý rok sa pýtam, čo má spoločné šibanie a polievanie, jedným slovom týranie, s kresťanským sviatkom Veľká noc.
Táto nezmyselná tradícia, kde dievčatá musia vstávať skoro ráno, aby predišli prekvapeniu, prebudenia studenou vodou. Nie je to nič príjemné. Na dedine ich potom pre istotu hodia do studeného možno niekde aj zamrznutého potoka, nech je dievča celý rok zdravé. No lebo potom neskončí pri najlepšom s nádchou v posteli. Po osviežujúcom kúpeli nasleduje bitka. Chlapci o život bičujú mokré dievčatá, vtedy zabudli na hrdinské slová: „Žene ani vlas na hlave neskrivím!“ To by bolo žalôb na polícií, kebyže aj policajti nešibú. Po okúpaní a mlátení, ako keby toho už nebolo dosť, prichádza na rad smrad. Lacnými voňavkami za 1,50 páchne každá okoloidúca. Vysvetlite mi tú logiku, načo dievča okúpu a potom ho nasmradia? Však chlapi. Vrcholom drzosti je odmena. Nie aby ju dostali baby za pretrpenie, dostanú ju chlapi. Chudáčikovia, však museli na to vynaložiť strašnú námahu a určite sa im do toho ani nechcelo. Po dni kde bol počuť len dievčenský piskot a nadávky, prichádza utorok, deň odplaty. Dievčenská pomstia svojím šibačom. Napokon niektoré priznajú, že to bola zábava, iné sú zas radi, že ďalšia šibačka je až o rok.
