Slováci dnes ráno nešli do školy a väčšina z nich ani do práce. Prvý máj je totiž v krajine pod Tatrami štátnym sviatkom, no ak by ste sa mladej generácie opýtali, akým, u väčšiny by ste zrejme nepochodili.
Prvý májový deň sa vo svete oslavuje ako sviatok všetkých pracujúcich. Je to tak na pamiatku masových demonštrácii chicagských robotníkov, ktorí v roku 1886 demonštrovali za osemhodinový pracovný čas. Prvého mája 1886 vyšlo do ulíc amerického Chicaga až 40 000 štrajkujúcich a demonštrácie pokračovali aj v nasledujúcich dňoch. Polícia ich ukončila až tretieho mája, a to obzvláš tragickým spôsobom, keď do davu začala strieľať. Zomrelo pri tom šesť osôb a ďalších päťdesiat bolo ťažko zranených. V roku 1889 potom ustanovujúci kongres II. internacionály v Paríži prijal uznesenie, podľa ktorého je prvý máj medzinárodným sviatkom pracujúcich.
Na Slovensku boli kedysi oslavy prvého mája špecifické. Po vzniku Česko-Slovenska bol od roku 1919 prvý máj vyhlásený za štátny sviatok, podľa novej právnej úpravy štátnych sviatkov a pamätných dní z roku 1925 bol tento deň charakterizovaný ako „symbol sociálneho pokroku“. Prvý máj sa niesol v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich, v rokoch 1933 - 1938 sa v tento deň vyjadroval protest proti fašizmu a vojne.
Ak ste od svojich rodičov alebo starých rodičov počúvali o tom, ako museli povinne oslavovať prvý máj, s najväčšou pravdepodobnosťou vám rozprávali o časoch socializmu. Zamestnanci vtedy poväčšine museli prísť ráno do práce, lenže nevykonávali svoju tradičnú činnosť. Vzali si transparenty a presunuli sa na námestia, kde sa konali hromadné sprievody. Počas nich každý rozdával množstvo úsmevov a kýval na všetky strany. Sprievod sa končil pochodom popred tribúnu so vzácnymi hosťami, ktorými boli členovia vládnucej strany. Keďže bolo všetko povinné a dobre naplánované, staršia generácia poväčšinou na prvý máj nespomína v dobrom a dnes ho už neoslavuje.
Foto: Pixabay
