Chcelo ministerstvo predísť zrušeniu maturít alebo si len vybralo ľahšiu cestu? Do čoho treba v školstve naozaj investovať?
Aj tento rok budú žiakov hodnotiť administratívnou formou z dôvodu zlej epidemiologickej situácie. K zrušeniu štandardnej maturity prišlo predčasne, ale už teraz sa hovorí o novej forme skúšky dospelosti.
Bývalý minister školstva mal od začiatku plán nechať maturantov na vážkach do poslednej chvíle. Vraj aby sa neflákali, ale vzdelávali. Keby hrá podľa scenára z minulosti, aj teraz by im zrušenie oznámil týždeň pred samotným konaním skúšok. Tentokrát to ale urobil o mnoho skôr. Prečo? Keď to zoberieme z technického hľadiska, dnes už vieme, že mu horelo pod zadkom. Vedel, že bude musieť kvôli koaličnej kríze odísť zo svojho postu. Tak sa aj stalo. Maturity však zrušiť nemusel, prečo to potom ale urobil? Naozaj chcel maturantom preukázať pochopenie?
Na vyhlásení tvrdil, že to robí pre blaho študentov, učiteľov, riaditeľov a neviem koho ďalšieho. Mali by sme sa ale pozrieť aj na úplne iné dôvody, ktoré ho viedli k tomuto počinu. Jednou z vecí je, že mohol chcieť urobiť posledné ministerské náležitosti pred demisiou a nechcel odísť od nedokončenej práce. Rovnako tak ale mohla byť dôvodom aj motivácia využiť situáciu vo svoj prospech. Ako politik si uvedomoval, že sa mu naskytla najlepšia príležitosť, ako si získať politické body a ovplyvniť tým verejnosť. Je však ťažko posúdiť, či je jeden z dôvodov reálny. Asi iba minister vie, kde je pravda. S istotou však vieme ku dnešnému dňu povedať, že si získal rozhodnutím minimálne maturantov. Nič to však nemení na skutočnosti, že pre nich za rok skoro nič nevymyslel. Ak nerátame, že siahol po najľahšom riešení - zrušiť maturity.
Rok je naozaj dlhá doba. Nielen na to sa ponaučiť z poslednej zrušenej maturity, ale aj priniesť inovácie do tejto oblasti. Chápem, že minister mal aj má viacero iných povinností a nezaoberá sa len maturantami, ale skúška dospelosti je dôležitá súčasť štúdia. Samozrejme, nejde všetko hneď. Prečo potom ale študentom sľuboval v decembri minulého roku, že hodnotenie aritmetickým priemerom už nezažijú a že prídu zmeny? Namiesto toho zostali len sľuby o tom, čo mohlo byť, ale nie je.
Za rok sme sa nepriblížili ani len k online maturite. Lenže tu sa dostávame k dvom problémom. Prvým je (ne)kvalita dištančného vzdelávania, druhým nepripravenosť zo strany ministerstva. Školské zariadenia sa na začiatku ťažšie adaptovali na nový systém vyučovania. Technika a internetové pripojenie chýbali nielen školám, ale aj žiakom. Niektorí z nich prišli o vyučovacie hodiny a nestihli tak prebrať všetky učivá. Podľa ministra bolo minulý rok dištančné vzdelávanie plnohodnotné. Každý žiak však vie, že realita bola od toho na míle vzdialená. Skutočnosť, že má učenie na diaľku diery, priznal Gröhling niekedy po zrušení maturít.
O niečo väčšia chyba bola však nepripravenosť, ktorá ukázala, že je ministerstvo dlhodobo v zlom stave a pozadu. Už po minuloročných maturitách mohol minister s jeho kolegami predpokladať, že pandémia potrvá dlhšie než pár mesiacov. Prečo potom nevymysleli spôsob, akým by maturanti zmaturovali bezpečne z domova? Počas roka sa údajne snažili zaobstarať zariadenia a internet pre mnohých žiakov i učiteľov. Ak tie veci naozaj zabezpečili, prečo sa nič nepodniklo? Prečo sa nezačalo už počas roka s realizáciou online maturity? Nevieme. Gröhling ju vraj naplánoval až na budúci rok. To, aby už začal s prípravou, nech to nedopadne ako tento rok.
Chce to zmeny!
Tento rok sa opäť hodnotí podľa aritmetického priemeru, čo pozitívne berú nielen učitelia, ale aj žiaci. Vďaka priemeru sa ukáže, ako študent pracoval celé štyri roky a nielen počas akademického týždňa či posledných mesiacov štúdia. Je preto na mieste zvažovať, či by nemal byť aritmetický priemer súčasťou maturitného vysvedčenia aj v budúcnosti. Túto možnosť bral do úvahy aj minister školstva.
V jednom rozhovore dokonca prezradil, že uvažuje nad novou formou maturít. Súčasťou by mohol byť podľa neho aritmetický priemer a projekt, ktorý by musel žiak vypracovať a odprezentovať. Vraj, aby si študent osvojil nové poznatky o určitej problematike a zapracovali ich na papier. Minister ale zabudol, že niečo podobné ako jeho projekt, v školstve už niekoľko rokov máme. Volá sa to maturitná práca, ktorú píšu študenti stredných odborných škôl a okrem toho ju musia aj obhájiť. Je to komplexná práca, ktorá spĺňa všetko, čo spomínal. Dokonca je mnoho násobne odbornejšia a kvalitnejšia než nejaký projekt.
Suma sumárom, Gröhling neprišiel s ničím novým. Hlavná vec, že postavil modelovú školu, ku ktorej bude mať prístup len niekoľko vyvolených a peniaze na vybudovanie podobnej dostane asi iba zopár škôl. Namiesto toho sa mohlo investovať do niečoho iného, významnejšieho. Do učiteľov. My tu nepotrebujeme 1000 reforiem, ani nábytok z Ikea v modelovej škole. Všetko je to len o tom, čo robia učitelia a akí v školstve pracujú, povedal Peter Guldan, ktorý učí na strednej škole. Uznávam, že prostredie, v ktorom sa žiaci učia, hrá tiež rolu. Ale o mnoho násobne viac sú dôležitejší pedagógovia, ktorí deťom odovzdávajú vzdelanie. Spôsob, akým učia, je kľúčový, pretože priamo vplýva na motiváciu a výsledky študentov. Nemali by sme preto investovať tam než do hocičoho iného?
Zdroj foto: Stredná odborná škola masmediálnych a informačných štúdií
