Zo série (ne)populárnych názorov. Povedať, že za slabé pracovné ohodnotenie si ženy môžu samy, je pritiahnuté za vlasy. Avšak myslím si, že do istej miery za to môže ženská nátura. Naše vnímanie sveta. Možnosti a príležitosti, ktoré máme. Cesty, ktorými sa uberáme.
Z vlastnej skúsenosti viem vypovedať o nasledovnom: zlé ohodnotenie od nadriadeného spôsobí u ženy sériu pochybností. Žena si prestane veriť, nasledujúce úlohy plní s malou dušičkou, dvojnásobne poctivo, aby sa predošlá chyba už neopakovala. Muž si v rovnakej situácií nerobí zo zlého výsledku ťažkú hlavu. Často si ani nepripustí vlastné pochybenie, chybu bude hľadať niekde inde.
Aby som však nekrivdila ženskému ani mužskému pokoleniu, treba povedať, že podobné stereotypy neplatia paušálne. Faktom však ostáva, a to aj podľa mnohých prieskumov, že muži majú vyššie sebavedomie, dôveru vo vlastné zručnosti a sú dominantnejší.
A výsledok?
Platové rozdiely
Priemerný zárobok žien na Slovensku je o 19 percent nižší, než priemerný zárobok mužov. V Európskej únií je to 16,2 percenta. Najväčší rozdiel je medzi vysokoškolsky vzdelanými mužmi pracujúcimi v súkromnej sfére a vysokoškolskými ženami vo verejnej sfére. Na takýchto pozíciách zarábajú muži takmer dvojnásobne viac ako ženy.
Ak budeme aj naďalej porovnávať priemerné zárobky žien a mužov na Slovensku, dospejeme k nasledujúcim číslam: priemerná hodinová mzda mužov v 1. štvrťroku 2018 bola o 1,48 eur/hod vyššia ako priemerná hodinová mzda žien v tom istom období. Ženy teda pracujú „zadarmo“ od 23. októbra. Uvádza to portál EURACTIV.sk.
Práve zárobkové rozdiely najvýraznejšie preukazujú na rodovú nerovnosť vo vyspelých, demokratických krajinách.
Je mzdová nerovnosť skutočne diskrimináciou žien?
Dovolím si tvrdiť, že nie tak celkom. Tu sú 3 prosté pravdy, o ktoré sa opieram:
Môžu za to deti
Ženy trávia v práci menej času. Môže za to, prirodzene, materstvo a výchova detí, ktorú uprednostňujú pred kariérou. Muži sú, naopak, motivovaní zarábať viac, aby sa dokázali postarať o rodinu. Zostávajú dlhšie v práci, čím štatisticky narastá ich plat. A ženy, naopak, prežívajú osobný finančný výpadok alebo pracujú na skrátený pracovný úväzok. Viac o tom píše EUROPA.EU/SLOVAKIA.
Ktorým smerom?
Kľúčovú úlohu zohráva aj horizontálna a vertikálna segregácia na trhu práce. Horizontálna segregácia znamená, že viac žien pracuje vo verejnej sfére, školstve či zdravotníctve, kde sú platy sú tabuľkové, teda podstatne nižšie. Vertikálna segregácia znamená, že ženy pracujú v nižších pozíciách a málo z nich prekročí tzv. sklenený strop. Sklenený strop znamená neumožnenie alebo priame znemožnenie ženám postúpiť na vyššie pozície. Tento fakt podľa zodpovedná za 30 až 40 percent rodového mzdového rozdielu. Viac sa dočítate tu.
Mužský faktor
A v neposlednom rade tu máme sebavedomie, o ktorom som hovorila na začiatku. Muži si viac veria. Sú agresívnejší, cieľavedomejší, aktívne vyhľadávajú pozície, ktoré im prinesú nielen finančné zabezpečenie, ale aj kontrolu a moc. Štúdia „Mužský svet? – Dopad mužmi dominovaného prostredia na líderstvo žien“ dokazuje, že mužom v ženských tímoch sa darí lepšie, zatiaľ čo ženám v mužských tímoch výrazne horšie.
Hold, vyznie to stereotypne, ale zrejme my, ženy, sme skutočne zaneprázdnené miliónom iných aktivít. Žijeme v spoločnosti, kde sa, bohužiaľ, viac doceňujú mužské kvality ako tie naše. Predovšetkým penažne. Sme menej priebojné.
A to aj v prípade, ak sme schopnejšie.
Foto: Shutterstock, Pexels, Adobe Stock, Euractiv
