Ako mladá študentka, ktorá chce pokračovať štúdiom žurnalistiky na vysokej škole, som v prvých momentoch, pri počutí o vražde novinára Jána Kuciaka zostala vážne zaskočená.
Túžila som dozvedieť sa viac a portál aktuality.sk s ich vyše tridsiatimi článkami zaoberajúcimi sa touto problematikou mi pomohol zaujať určité stanovisko.
Ján Kuciak bol, podľa jeho študentov na univerzite v Nitre, ústretový a skúsený človek. Dlhé roky pracoval ako redaktor pre portál aktuality.sk. Venoval sa najmä investigatívnej žurnalistike, ale jeho, bohužiaľ, posledný článok predstavoval skôr prácu analytika. Príbeh talianských mafiánov na východe otriasol Slovenskom, ale vo svojej podstate to bol len súhrn voľne dostupných informácií. „On nemal tipy, on bol sám sebe zdrojom. Na prvý pohľad to, čo robil, nebolo prinášať nové fakty, on známe veci spájal. Ako ja hovorím, bol ako Steve Jobs, ktorý vzal 100 známych vecí, dal ich dohromady a vytvoril dokonalý smartphone,” povedal Peter Bárdy, šéfredaktor portálu aktuality.sk, pre Hospodárske noviny.
Vražda nevinného človeka je pre 'Ndranghetu veľký problém
Keď si to teda znova preberiem, príde mi nezmyselné, aby bol niekto obeťou vraždy za ešte nepublikovaný a nedokončený článok. Obzvlášť nie talianskou mafiou. Navyše keď vzišiel zo zmlúv, dokumentov a iných článkov, ktoré je možné s trochou snahy nájsť na internete. „Prečo by zabíjali analytika, ktorý neodhaľuje prúsery, on pracoval s otvorenými zdrojmi. Takých chalanov by mali byť stovky na polícii, ktorí budú sedieť a hrabať sa v otvorených zdrojoch. To sú zmluvy so štátom, eurofondy. Nič skrytého, investigatívneho.“ povedal opäť Peter Bárdy pre Hospodárske noviny. Môj názor podporuje aj výpoveď Giuliana Foschiniho, redaktora z talianského denníka La Repubblica, ktorý hovorí: „Myslím, že to, čo sa stalo Jánovi, sa určite 'Ndranghete nepáči. Vražda nevinného človeka je pre 'Ndranghetu veľký problém. No nie preto, že by boli dobrí alebo etickí, ale len preto, lebo sa na nich díva celý svet a oni takúto pozornosť nechcú a nepotrebujú.“ Na druhej strane, po prezretí jeho predchádzajúcej tvorby, je otázne komu všetkému z vyšších miest ležal v žalúdku.
Nie som detektív, aby som vyšetrovala, čo sa stalo a čo nie. Osobne si však myslím, že pokiaľ by niekto chcel zabrániť vydaniu hocakého článku, vražda nie je práve vhodný prostriedok. Je to príliš prvoplánové a navyše daná tématika má teraz ešte väčší ohlas akoby tomu bolo za normálnych okolností. Otázkou je, či to tak nemalo náhodou byť.
Väčší rozruch ako práve panuje u ľudí, nastal však v politickej sfére. Minister kultúry odstúpil, Trošková a Jasaň dočasne odchádzajú z funkcií a ďalší politici ich nasledujú. Stačí prescrollovať pár portálov a všade sa na nás valia správy o odstúpení rôznych politikov vrátane Kaliňáka a Gašpara. Eurokomisia preskúmava dotácie a všetci hádžu očkom na Vadalu a jemu podobných. Za tri dni je v našej krajine väčšie rošambo ako za posledné roky. Neraz som sa stretla so sloganom: „Nechceme späť 90-te roky.“
Nad tatrou sa začína blýskať
Začiatok marca sa vyznačuje pochodmi v rôznych mestách po celom Slovensku a v zahraničí. Od veľkých metropol cez Bratislavu až po Martin. Zatiaľ sú to smútočné pochody, časom možno niečo viac. Aby sme ešte nakoniec nešli štrngať na námestie. Veď každý o kauze Kuciaka a jeho snúbenice už aspoň počul a po sociálnych sieťach sa nesie odkaz, že tam kde prestal, musíme my pokračovať. Aj stránka Som Idealista na Instagrame hovorí: „Mám pocit, že nad tatrou sa konečne začína blýskať, že hromy budú biť divo.“
Ja som sa v piatok na jednom z pochodov vyskytla tiež. Až na tetu vedľa mňa, ktorá nevedela správne slová hymny spievanej na konci, vládla všade zvláštna atmosféra. Takto je cítiť vôľa niečo zmeniť? V mojom meste bola účasť okolo 300 – 400 ľudí. V Bratislave to bolo okolo desaťtisíc. Zo záberov vyzerá masa ľudí oblečených v čiernom ako prúd rieky. Keďže pochody mali okrem smútočného charakteru aj istú symboliku protestu proti vláde a Smeru, do hlavy sa mi vkradla jedna myšlienka. Kto, z tých tisícov všetkých ľudí v uliciach na celom Slovensku, bol reálne voliť? Nerátam niekoho, kto ešte nemal potrebný vek alebo bol v zahraničí. Myslím na tých, ktorí radi nadávajú na politické smery, ale z volenia sa vyvlečú so slovami „Môj hlas aj tak nič nezmôže.“
Jeho smrť bola ako výbuch sopky a všetci sa otočili. Bojím sa však aby tento boom nebol len niečím dočasným. Niečím, čo sa o pár dní opäť zametie pod koberec. Teraz je tu miliónová odmena, pomoc z Ameriky, Veľkej Británie, Talianska a Európskej únie, pochody. Len dokedy?
V prvých hodinách to všetci boli ochotní hodiť na talianskú mafiu, no s pribúdajúcimi dňami to pre nich, v tomto ohľade, nevyzerá až tak čierno a obvinenia padajú na všetky strany. Bola to mafia? Alebo vražda na objednávku z vlády? Zo súdu? Vedel Ján Kuciak ešte niečo viac, čo ani nestihol spísať? Alebo je to celé len absurdná náhoda? Pod hastagom #allforjan na Instagrame je pár zaujímavých príspevkov - obrázkov vrátane jedného s nápisom: „Keď lož zľakla sa pera, použila násilie a za jeho dolapenie vypísala si odmenu.“ Sama neviem, kam skôr namieriť pozornosť a tajne čakám na správy, ktoré zodpovedajú všetky otázky.
Podľa môjho názoru nebyť smrti týchto dvoch mladých ľudí, nič z tohto by sa, ani po vydaní Kuciakovho pripravovaného článku, nestalo. Ľudia, ktorí čítajú noviny, by si ho pozreli, povedali si, aký sme mafiánsky štát a koniec. Pána novinára som osobne nepoznala, to je samozrejmé, ale myslím si, že keby sa teraz na to spätne pozrel, aký ohlas to vyvolalo, povedal by si, že jeho smrť neostala nepovšimnutá a ľudia konečne otvorili oči. Stalo sa to, čo sa snažil dokázať celú svoju novinársku kariéru (tým nechcem v žiadnom prípade naznačiť, že jeho nechcený odchod zo sveta je vlastne prospešný alebo mne ľahostajný).
Vyšetrovanie vraždy je v plnom prúde a ešte budeme všetci prekvapení z výsledkov. Alebo skôr následkov?
Foto: allforjan.com, Veronika Pancuráková
