„Keď chceš niekoho nasýtiť na jeden deň, daj mu rybu. Keď ho chceš nakŕmiť na celý život, daj mu udicu a nauč ho loviť ryby.“
Myslím, že aj samotná pani Maria Montessori by súhlasila, keby sme jej učenie prirovnali k tomuto prísloviu.
Ale prečo ju spomínam?
Písal sa rok 1909. Talianska lekárka Maria Montessori píše svoju prvú knihu. Má ju hotovú za mesiac. Okrem iného v nej napíše: „Neverím, že je disciplinovaný ten, kto mlčí a nehýbe sa. Také dieťa nie je disciplinované, ale zotročené.“
Hoci bola pani Maria prvou ženou v Taliansku, ktorej sa podarilo získať lekársky diplom, rýchlo sa ho vzdala.
Prečo? Zrejme pre budúcnosť
Svoj život zasvätila kreatívnemu vzdelávaniu detí. Aj napriek tomu, že jej metóda učenia je stará už vyše sto rokov a vo svete vyhľadávaná, u nás je zatiaľ len v plienkach.
V čom spočíva jej filozofia?
Výchovná metóda Marie Montessori je založená na praktickom učení. Učí deti skromnosti, vyzdvihuje ich tvorivosť, schopnosť učiť sa samostatne, s minimálnou pomocou dospelého, avšak s presne stanoveným materiálom.
Keď so svojim dielom Montessori začínala, venovala sa zanedbaným deťom z ulice, kde je pochopiteľné, že deti nemali návyky, nemali pozornosť vlastných rodičov, nemali hračky.
Je teda pochopiteľné, že tam so svojím postupom zožala úspech a na deťoch bolo vidno úžasné pokroky.
Otázkou ostáva, či ňou navrhovaný spôsob výučby by mal taký efekt na „priemerné“ deti, ktoré majú v dnešnej dobe všetko počnúc od plyšového medvedíka po najnovší model „ajfónu“.
Vybavenie Monte škôlok sa líši od tých bežných hlavne materiálom, z ktorého sú hračky vyrobené. Väčšina z nich je z dreva, čo bolo v minulosti ideálna alternatíva hračiek pre deti z nižších vrstiev, ktorých rodičia si nemohli dovoliť kúpiť im plastové kocky. Deti sa tak naučili vážiť si aj to málo, čo mali.
Ale doba sa mení a dnes je opak realitou. Dnes môžeme hračky z dreva považovať za tie najdrahšie a doma ich vyrába už len málokto. Preto si myslím, že drevené hračky v Monte škôlke 21. storočia nie sú práve najlepšou voľbou.
Monte škôlky sú riadené striktnými „prikázaniami“ pani Marie, ktoré sú plné múdrych veci. Každá druhá mamička po ich prečítaní čekuje web so záujmom prihlásiť svoje dieťa práve do takéhoto zariadenia. No po prečítaní recenzií na tieto škôlky od mamičiek, ktoré ich považovali za správne, sú dosť poburujúce.
Čo im chýba? Chudobné deti z ulice mali málo podnetov. Dnešné deti majú podnetov naopak až príliš. Potrebujú teda skutočne to isté, čo deti pred 100 rokmi? Čo by im Maria ponúkala dnes?
Za tieto vety by ma možno niektoré mamičky najradšej ukameňovali, no podotýkam, ide len o subjektívny názor na túto metódu vzdelávania.
Na záver už len malý paradox
Pani Montessori mala veľký záujem pomôcť cudzím deťom, čo sa jej v konečnom dôsledku aj podarilo. Ale prečo sa potom vzdala vlastného syna a neučila aj jeho týmto svojím múdrostiam? Ha?
Toto jej filozofické zmýšľanie je porovnateľné so zmýšľaním Jean-Jacques Rousseau, ktorý taktiež písal príručky o výchove detí ako najväčší pánko, no svoje vlastné deti šupol do sirotinca.
Foto: mariamontessori.com
