„Nebojujeme len proti epidémií, ide tiež o boj proti infodémií. Falošné správy sa šíria rýchlejšie a ľahšie ako vírus samotný, a sú rovnako nebezpečné," povedal Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Čo to znamená?
Koronavírus alebo COVID-19 nie je iba závažná respiračná choroba s desivou inkubačnou dobou, je to tiež prvá skutočná pandémia polarizovanej, online éry.
Infodémia (informácia + epidémia) nastáva, keď sa nespoľahlivé/neoverené informácie masovo šíria. Možné je to predovšetkým vďaka online platformám. Infodémia o COVID-19 je efektívna, rýchlejšia a nebezpečnejšia ako kedykoľvek predtým (viac TU).
Pre predstavu, v priebehu troch týždňov boli uverejnené približne dva milióny tweetov, ktoré obsahovali konšpiračné teórie o koronavíruse. Uviedol to Washington Post, ktorý citoval nepublikovanú správu z US Global Engagement Center.
Prečo je infodémia nebezpečná?
Kristína Blažeková z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV vysvetľuje: „Väčšinu informácií už dnes čerpáme z médií. Nebyť mediálne gramotným znamená nebyť si vedomý/á toho, ako fungujú, za akým účelom produkujú svoj obsah. Znamená to nevedieť rozlišovať medzi relevantným obsahom a dezinformáciami, rozoznávať textové a obrazové manipulácie, spravodajské a názorové texty, kriticky rozmýšľať o obsahu, odosobniť sa od emócií, ktoré v nás niektoré dezinformačné weby chcú vyvolávať."
Obzvlášť vtedy, keď je v stávke zdravie a zúriaca pandémia, ktorá si vyžaduje, aby ľudia sledovali médiá, je dôležité vystríhať sa pred zavádzajúcimi, či vyslovene klamlivými správami.
Infodémia v spoločnosti vyvoláva zbytočné šírenie paniky. Spôsobuje narastajúcu nedôveru v štátne orgány, podporuje konšpirácie, neznášanlivosť a čoraz viac polarizuje spoločnosť. Prinajhoršom môže spôsobiť aj zbytočné zdravotné problémy.
Napríklad, Jaroslav Paška zo SNS 8. marca 2020 na Facebooku uverejnil príspevok v ktorom tvrdí, že Angela Merkelová má byť zodpovedná za konfiškáciu ochranných rúšok určených pre Slovensko, ktoré vyložili v prístave v Hamburgu. O deň neskôr poskytlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR toto vyhlásenie:
„Žiadny kontajner nebol v žiadnom prípade zhabaný, či skonfiškovaný ale dočasne zadržiavaný. Ide o rozhodnutie nemeckého krízového štábu zo stredy 4. marca 2020, ktoré sa okrem Slovenska dotklo aj ďalších okolitých krajín. Rezort diplomacie o tejto situácii vie a sme v kontakte s nemeckými úradmi, aby sa situáciu podarilo čo najskôr vyriešiť. Zároveň vyzývame, aby sa táto skutočnosť nezneužívala na strašenie a vyvolávanie paniky, ktoré neprospieva nikomu."
Ako sa pred infodémiou chrániť?
Ak je človek v online svete aktívny, nedá sa infodémií predísť, avšak je možné ju nešíriť. Prvým (a najzásadnejším) krokom je dezinformácie identifikovať.
Príklad: Nedávna zvuková správa, že Ibalgin je nebezpečný a „duplikuje“ koronavírus. Žena tvrdí, že má informáciu z univerzity vo Viedni, kde vraj dostali pitevné správy všetkých mŕtvych z Talianska. Tvrdí, že v mnohých prípadoch mali títo zosnulí v sebe „brufen“.
- Správa bola šírená cez sociálne siete ako „hlasovka". Zdroj správy nie je možné vypátrať. Žena, ktorá v nahrávke rozpráva sa nepredstaví, neuvedie svoju identitu.
- Rakúsko ani Taliansko danú informáciu nikde oficiálne nezverejnili. Ako sa neskôr vyjadrila viedenská univerzita na svojom verifkovanom účte na Twitteri, správa je nepravdivá.
- Polícia SR ju neskôr označila za hoax. Poplašné správy sú nebezpečné preto, že sú často krátke, jednoduché, šokojúce a pôsobia na ľudí silnými emóciami. Nútia bezodkladne konať. V tomto prípade zdieľať, zahadzovať lieky, kontaktovať všetky zdravotné inštitúcie.
- Výhodou je, že hoaxy sú viac-menej rovnaké. Dajú sa ľahko rozpoznať, lebo sú nepravdepodobné a prinajmenšom podozrivé. Preto by ľudia mali počkať na oficiálne potvrdenie a nezdieľať informácie, ktorými si nie sú istí.
Viac o faktoch a mýtoch o COVID-19 TU a TU.
Vypäté situácie sú živnou pôdou pre všetkých internetových trollov, konšpirátorov či "odborníkov", ktorí sú hlavnými tvorcami infodémie. Zdá sa, že boj proti infodémií o COVID-19 bude minimálne tak dlhý a náročný, ako proti vírusu samotnému.
Foto: www.kompas.com, www.technologyreview.ae, www.chetor.com
