Iba 21-ročný Richard strávil leto 2017 v USA. V prvej časti rozhovoru nám opísal, ako sa tam dostal , v druhej časti nám prezradil svoj pracovný program a v poslednom článku priblíži svoje zážitky z cestovania po krajine.
Po troch mesiacoch v práci si niekoľko dní cestoval po USA. Kde všade si bol?
Pracoval som na východnom pobreží, ale chcel som vidieť aj to západné, pretože mi v práci vraveli, že sa veľmi odlišuje. Vraj je tam mentalita iná, ľudia sú uvoľnenejší a všetko je tam pomalšie. Chcel som si to overiť a zažiť to na vlastnej koži.
Ako to prebiehalo?
Aj s dvomi kamarátmi sme odleteli do Los Angeles. Požičali sme si tam auto a spravili sme si výlet po Californii. Určili sme si dve záväzné body, ktoré určite musíme splniť. Z Los Angeles sme sa chceli dostať do San Francisca, ktoré je vzdialené asi 700 kilometrov. Samozrejme, po ceste sme si toho chceli čo najviac popozerať a potom sa vrátiť späť.
Mali ste to všetko vopred naplánované?
Iba to San Francisco a návrat do Los Angeles. Nič viac sme v našom pláne nemali, povedali sme si, že všetko vrátane jedla a ubytovania budeme riešiť za pochodu. A práve to na tom celom bolo asi najlepšie. Všetko bolo spontánne a dopredu sme si pozerali iba maličkosti. Ubytovanie sme si rezervovali v ten istý deň, ako sme tam mali spať. Bolo to super, cítil som sa tam veľmi slobodne a bolo to nádherné. California patrí medzi najkrajšie miesta na svete, aké som kedy videl.
Mali ste počas cesty aj nejaké problémy?
Nič väčšie sa nám neprihodilo, ale v Amerike sú nejaké špecifiká, o ktorých treba vedieť. Napríklad, ak vás zastaví policajt, obe ruky musí mať vodič na volante, až kým policajt nepríde k okienku vodiča. My sme s tým problém nemali, ale jeden kamarát z Česka o tom nevedel. Keď ho policajt zastavil, tak chcel z priehradky vybrať svoje doklady. Policajt na neho okamžite začal mieriť zbraňou, musel vystúpiť a potom všetko vysvetľovať. Nám sa toto nestalo, ale mali sme iný problém. V púšti sme si zabuchli auto a museli sme čakať dve hodiny, kým nám to nejaký Mexičan prišiel otvoriť. Bolo na ňom vidieť, že áut už mal nakradnutých dosť.
Ako sa tebe osobne šoférovalo v USA? V akom stave sú tam cesty?
Nemôžem generalizovať, ale musím povedať, že vo veľkých mestách ako New York alebo Los Angeles sú cesty vo veľmi zlom stave, pretože majú problém uzavrieť najrušnejšie ulice, aby ich mohli zrekonštruovať. Preto ich iba zaplátajú a potom to tam často vyzerá ako na Slovensku. Sú úseky, kde to pod kolesami veľmi cítite. Musím ale povedať, že diaľnice sú tam vo vynikajúcom stave.
Sú tam vodiči ohľaduplnejší ako na Slovensku?
Je to tam trochu iné. Ak napríklad idete doprava, ignorujete červenú, takže sú tam výnimky, na ktoré si za volantom musíte zvyknúť. Taktiež je dôležité povedať, že veľa vodičov tam jazdí opitých. Na párty je to napríklad tak, že najtriezvejší z partie šoféruje. Na Slovensku by sa to nestalo, jeden je vždy vodič, ale toto v USA vôbec neriešia. Alkohol za volantom je pre nich, žiaľ, úplne normálny.
Bol si aj v New Yorku. Je naozaj ľahké stratiť sa tam?
Vôbec nie. Ulice sú tam pomenované ako streets a avenues, jedny sú horizontálne a druhé vertikálne. Vždy sa dá teda jednoducho dostať z jedného bodu do druhého. Pozor ale treba dávať na to, že mesto je naozaj obrovské, takže zlá odbočka môže znamenať zbytočne dlhú zachádzku.
Koľko dní človek potrebuje, aby ho celý spoznal?
Určite viac ako pár týždňov. Neviem ani, na koľko dní by som to vyčíslil, nedá sa to podľa mňa takto povedať. Najväčšie pamiatky sa dajú obehať aj za tri dni, ale ak chcete mesto naozaj spoznať, potrebujete na to celé týždne.
Vedel by si si predstaviť život v takom rušnom meste?
Na nejaký čas áno. Rád by som si to vyskúšal, aby som mohol lepšie popísať nevýhody a prípadné výhody. Na celý život si to však neviem predstaviť.
A život všeobecne v USA by si si vedel predstaviť?
Ten má určite veľa výhod a nebol by zlý. Sú tu však kultúrne rozdiely a tiež rodina, ktorú mám na Slovensku, takže vždy by som sa po nejakom čase určite vrátil domov. A domov mám na Slovensku.
Foto: Richard Eisner
