Zo série (ne)populárnych názorov prinášam rok pred najbližšími parlamentnými voľbami krátke zamyslenie sa na tému: Prečo je podstatné, aby občania verili vlastnému štátu a kedy sa z dôvery stáva zaslepenosť?
Článok prezentuje môj politický postoj na tému obnovenie dôvery v štát, ktorá sa už rok pred parlamentnými voľbami stáva aktuálnou.
Dôvera je hlboká interpersonálna emócia. Ľudí, o ktorých by som vyhlásila, že majú moju dôveru, by som azda spočítala na jednej ruke. Dôveryhodný je (doslova) hodný mojej dôvery. Je to stav, kedy si niekto svojim dlhodobým konaním moju dôveru zaslúžil. Preto sa pýtam, evokuje vo vás slovné spojenie „dôvera v štát“ alebo „dôveryhodná vláda“ akýkoľvek obsah?
Slovenskí voliči si akosi zvykli na pocit sklamania hneď po udelení mandátov. Prísľuby slušnosti, spravodlivosti, transparentnosti sa odrazu kamsi vytratili. Občania zistili, že sa v tejto krajine systematicky plytvá finančnými prostriedkami a presadzuje sa zmes pravidiel na základe hodnotových systémov, ku ktorým sa väčšina voličov nehlási.
Deje sa to preto, že politickí predstavitelia dokážu hravo dôveru zneužiť, avšak nie sú schopní si ju zaslúžiť. Ich boj nespočíva v autentickom zastupovaní vlastných priaznivcov, ale v udržaní sa pri moci. Takéto konanie vyvoláva širokospektrálne dôsledky. V posledných rokoch na Slovensku prudko narastá podpora „antisystémových kandidátov“, teda tých, ktorí sa snažia ľudí presvedčiť, že oni ako jediní budú sľuby plniť a všetky problémy vyriešia rýchlo a efektívne.
Hovorím o skupinách, ktoré sa kedysi dali nazvať okrajovými, no dnes už sedia v parlamente. Prečo tomu tak je? Komplexná odpoveď sa dá zjednodušiť: Pretože ľudia sa uchyľujú k extrémnym postojom v nádeji, že ich požiadavky budú vypočuté. To, že extrémizmus je nebezpečný, snáď nie je potrebné vysvetľovať. Sústreďme sa aj naďalej na východiskový bod – strata dôvery občana v štát.
Dôvera je základom vzťahu občana k štátnym inštitúciám, aj súdom. Je meradlom úrovne blahobytu občanov. Na to, aby bola spoločnosť spokojná, je potrebné, aby sa dodržiavali princípy, ktoré boli nastolené, zvolené a prijaté. Jednoducho to znamená, že v krajine by nemala panovať korupcia a zneužívanie moci.
Avšak volanie po akútnej obnove dôvery v štát považujem (vo svetle aktuálnych udalostí) pritiahnuté za vlasy. Rekonštrukciu či prerod nemôžeme vyžadovať hneď a zaraz. Dôveru si musia štátnici u svojich voličov vybudovať, zaslúžiť. Pretože, ako som už spomínala, dôveryhodný znamená z dlhodobej skúsenosti hodný mojej dôvery.
Možno to bude znieť nepopulárne, ale ja vnímam súčasnú nedôveru v štát ako vysoko pozitívnu vec. Dodáva nám nadhľad a skepsu, predchádza zaslepeniu. Práve nedôvera vyhnala ľudí vyhnala na námestia, čo považujem za obrovský krok dopredu v budovaní politicko-spoločenského povedomia Slovákov.
Je pre mňa nepredstaviteľné veriť novému náteru na konzerve so zhnitým obsahom. Je potrebná prestavba a dlhotrvajúca osveta, ktorej záverečným krokom bude obnovená dôvera medzi bežnými ľuďmi a funkcionármi, medzi systémom a jednotlivcami. Aspoň na určitý čas je absolútna nedôvera neodmysliteľnou súčasťou renesancie dôveryhodnosti štátnych orgánov.
Kredibilita je teda vec, ktorú každá spoločnosť prirodzene vyžaduje – a takto je to, samozrejme, správne. Avšak práve nedôvera predstavuje jadro všetkého, čo je pre našu societu možno neprirodzené či nevítané, no dočasne potrebné. Povedala by som, že pre dosiahnutie priaznivejšieho stavu dokonca nevyhnutné.
Foto: Študentské noviny, bystricoviny.sk, openclipart.org
